Steinwandklamm: rebríky a jaskyne len pre odvážnych
Na dobrodružný výlet v Alpách netreba mať vyhradený celý deň, niekedy stačí podvečer po práci. Výlet do tiesňavy vzdialenej len kúsok od slovenských hraníc okrem bežnej prechádzky ponúka aj adrenalínovejšiu verziu trasy. Vylezieš si tu niekoľko rebríkov a prelezieš pár jaskýň, chce to však odvahu a pevný krok.
Sleduj nás aj na našich sociálnych sieťach, aby ti už neutiekol žiadny nový článok:
facebook //automnahory 👤
instagram @automnahory 📸
Základné informácie: | |
Miesto: | Steinwandklamm |
Pohorie: | Gutensteinské Alpy |
Krajina a oblasť | Rakúsko, Dolné Rakúsko |
Vzdialenosť od Bratislavy: | 127 km, 1:30 h |
Možnosti parkovania: | pred vstupom do tiesňavy (súradnice); bezplatné, avšak platí sa vstupné 8 eur/dospelý |
Obdobie našej návštevy: | máj 2026 |
Druh aktivity: | turistika, via ferrata (možnosť vynechať) |
Trasa: | parkovisko – Steinwandklamm – Rudolf Decker Steig – Steinwandklamm - parkovisko |
Vzdialenosť: | cca 3 km |
Celkové prevýšenie: | cca 200 m |
Najvyšší bod: | cca 738 m.n.m. |
Trvanie: | 1:30 h (s extenzívnym fotením do 2 h) |
Náročnosť: | nenáročná prechádzka (stupeň 1/5) + ferrata A/B |
Terén: | les, drevené mostíky, na ferrate rebríky |
Na to, aby si človek vybehol do Álp nemusí mať zrovna dovolenku alebo víkend. Stačí si vybrať ten správny výlet a využiť dlhé jarné dni.
Na naše ďalšie dobrodružstvo sme sa teda vybrali do tiesňavy v Gutensteinských Alpách. Po práci sme sa rýchlo pobalili a už krátko po pol piatej sedeli v aute smer Rakúsko.
Za niečo menej ako dve hodiny sme parkovali pred vstupom do tiesňavy Steinwandklamm (mimochodom neďaleko sa nachádzajú aj známe vodopády Myrafälle).
Keďže je už podvečer a k tomu ešte pracovný deň, usudzujúc pohľadom na prázdne parkovisko hodnotíme, že bude tiesňava celá len pre nás.
Na predajnom automate kupujeme lístky a prechádzame turniketom. Dospelý vstup stojí 8 eur a zároveň iný druh automat ani nepredáva (detský vstup je dostupný len v predajných časoch kiosku, kvôli kontrole).
Nasleduje krátka prechádzka lesom a ani sme sa nenazdali, nachádzame sa pred skalným vstupom do tiesňavy.
Na naše sklamanie je však potok vyschnutý, a to aj napriek uplynulým dňom s dažďom. Budeme to mať teda bez vody, nič sa nedá robiť.
Po pár prejdených drevených schodoch a mostoch prichádzame ku križovatke. Cesta pokračuje rovno tiesňavou alebo nahor nad roklinu rôznymi rebríkmi a jaskyňami.
Voľba je jasná, vydávame sa dobrodružnejšou variantou, veď preto sme sem predsa prišli.
Cesta Rudolf Decker Steig je klasifikovaná ako A/B ferrata. Hoci nejde o klasickú ferratu, označenie napovedá vyššej náročnosti oproti bežnej turistike. Rebríky sú tu totiž strmé v jednom mieste dosahujúce až výšku 15 metrov.
Po zdolaní prvého rebríka prichádza krátke, ale intenzívnejšie stúpanie popri skalnej stene.
Prichádzame na ďalšiu križovatku. Prvá varianta vedie už spomínaným 15 metrovým rebríkom, ktorý ústi do jaskyne v skale a druhá varianta je bezpečnejšou obchádzkou s nižším rebríkom, ale vynechávajucim jaskyňu.
Vydávame sa teda do výšin strážiac každý krok, cesta dole by bola expresne rýchla.
V jaskyni je riadna tma, chce to chvíľu pauzu, kým sa oči prispôsobia týmto svetelným podmienkam. Trochu sa tu porozhliadame a vyliezame druhým otvorom, ktorý je celkom úzky, zasa von.
Čakajú nás drevené schody, ktoré nás prevedú okolo skaly na ďalšiu skalnú terasu.
Tu nás čaká ďalšia krátka jaskyňa, do ktorej sa treba poriadne prikrčiť.
Podľa smerovníku nasleduje posledná jaskyňa Türkenloch, ktorá je najväčšia zo všetkých na trase. Tentokrát budeme potrebovať čelovky.
Prvá časť jaskyne je dostatočne veľká a pohodlná na pohyb. Druhá časť však vedie po drevných schodoch, ktoré majú výšku stropu skôr pre trpaslíkov ako dospelých ľudí.
Za jaskyňou nás čaká posledných pár výškových metrov a dosiahli sme vrchol skalných brál tiesňavy. Nijaké nádherné výhľady nás tu nečakajú, keďže okolité zalesnené vrcholy sú o niečo vyššie.
Netrvalo však dlho a výhľady sa nám predsa len ukázali, a to na Schneeberg, najbližšiu alpskú dvojtisícovku.
Čaká nás ešte návrat k autu, teda sme len v polovici našej trasy. Robíme však okruh a naspäť sa vraciame inou cestou. Táto časť trasy ubieha veľmi rýchlo po pohodlnej širokej ceste.
Keď prichádzame k autu začína sa pomaly stmievať, najvyšší čas vyraziť naspäť. Ďalší deň treba vstávať do práce.
Autor: Daniel
Komentáre