Bergkraxler: keď po práci zostane čas na malé dobrodružstvo
Dlhé dni prajú spontánnym výjazdom. Tentoraz sme sa vybrali preskúmať ferraty Bergkraxler, ktoré sme dlho pozorovali len z protiľahlých stien Hohe Wandu. Medzi stromami ukrytá skalná stena ponúka niekoľko krátkych trás rôznej obťažnosti, lanové mosty, rebríky aj prekvapivo poctivé D-čkové lezenie. Ideálne miesto na to, ako premeniť obyčajný podvečer po práci na malé horské dobrodružstvo.
Sleduj nás aj na našich sociálnych sieťach, aby ti už neutiekol žiadny nový článok:
facebook //automnahory 👤
instagram @automnahory 📸
Základné informácie: | |
Miesto: | Bergkraxler |
Pohorie: | Gutensteinské Alpy |
Krajina a oblasť | Rakúsko, Dolné Rakúsko |
Vzdialenosť od Bratislavy: | 124 km, 01:20 h |
Možnosti parkovania: | parkovisko na ulici Bergstraße (súradnice); bezplatné |
Obdobie našej návštevy: | máj 2026 |
Druh aktivity: | via ferrata |
Trasa: | parkovisko - Haus Eisensteinhöhle – via ferrata - parkovisko |
Vzdialenosť: | cca 1,4 km (k via ferratam a späť) |
Celkové prevýšenie: | záleží od počtu vylezených variant via ferrat |
Najvyšší bod: | cca 470 m. n. m. |
Trvanie: | 2:30 h (resp. podľa chute liezť) |
Náročnosť: | via ferraty obťažnosti B až D |
Terén: | les |
Keď je málo voľného času, treba improvizovať. V poslednej dobe sa nám celkom osvedčili večerné krátke výjazdy a inak tomu nebolo ani tentokrát.
Vždy keď sa vydáme zdolávať steny Hohe Wandu, z via ferrat pozorujeme naproti malé oblé kopčeky. Čo možno už nie každý tuší, aj tu sa nachádzajú nejaké tie via ferraty. Tentokrát sme sa ich rozhodli preskúmať z blízka.
Parkujeme na parkovisku v lese a s via ferratovou výbavou v nákupnej taške (ako posledné socky) kráčame po červenej značke. Nasledujeme červenú značku, ktorá sa z času na čas strieda so žlto-modrou, od parkoviska by to malo byť k via ferratam len pár minút.
Cestou prechádzame okolo skaly, kde sa budujú nové via ferraty, zatiaľ je však priestor stále opáskovaný.
Pod via ferratami sa dá zastaviť na chate Haus Eisensteinhöhle, či už pred lezením alebo až po lezení.
Zašli sme si obzrieť chatu, aj keď na občerstvenie sme sa nezastavovali.
Cesta k via ferratam vedie cez kamenné more. Keď vyjdeme na jeho plošinu, po skale s via ferratami ani stopy. Je totiž úplne skrytá medzi stromami, nejaká okoliu dominujúcu skala sa teda nekoná.
Bergkraxler pozostáva z viacerých krátkych via ferrat na jednej zo skalných stien skrytých v lese nad chatou Haus Eisensteinhöhle. Ferratová oblasť sa skladá akoby z troch línií, ktoré majú vždy dve vetvy. Línia úplne vpravo je ľahšia s ferratami B/C alebo C podľa zvolenej vetvy. Stredná línia ponúka serióznejšie lezenie za D. Najvzdialenejšia línia vľavo len do B, vhodná ako zostupová cesta.
Prichádzame k prvej línii, kde nás už čakajú oceľové rebríky a informačné tabuľky. Obliekame si teda ferratové sety a nákupnú tašku schovávame do ruksaku, nech sa nemusíme za seba hanbiť.
Povinnou výbavou na Bergkraxler by mal byť repelent. Už nechýbalo veľa, aby sa nám podarilo účinne sa chrániť pred komármi. Pri balení sme si repelent zbalili spolu k ostatným veciam no na koniec zostal na parkovisku v kufri auta. Lenivosť zísť tých pár minút tam a späť sa postarala o množstvo štípancov, ktoré sa budú hojiť niekoľko dní. Okrem komárov nás sprevádzali aj rôzny iní “bzučiaci”. Jeden z nich bol aj nejaký zvláštny typ chrobáka pomerne veľkých rozmerov, znel skôr ako okrídlený vrtuľník než ako bežný hmyz.
Vydávame sa rebríkmi nahor. Nad nimi sa nám otvára výhľad na celú skalu.
Cesta sa rozdvojuje a my volíme cestu kolmo nahor za B/C. Ani sme sa nenazdali a sme hore, bolo to celkom rýchle. Na vrchu je viacero cestičiek a trochu sme sa museli zorientovať, tá správna je priamo vľavo.
Nastupujeme na zostupovú via ferratu. Rovnako sú tu dve možnosti. Hoci obe majú rovnaký stupeň, subjektívne sa nám zdá tá vrchná ako pohodlnejší zostup.
Na spodu sa spájajú obe zostupovky na krátkom lanovom moste, za ktorým nasleduje oblezenie skaly a sme dole.
Je čas vyskúšať ťažšiu via ferratu, prechádzame teda pod stredovú vetvu. Začiatok vedie buď po lane alebo po kramliach.
Volím kramle a hurá hore. Na ich konci sa nachádza krátky previs. V závislosti od toho ako sa ho človek rozhodne prekonať to môže byť serióznejšie alebo jednoduchšie. Ferrata v tomto duchu pokračuje ďalej po hrane skaly.
Osobne hodnotím, že ide o serióznejšie Dčko, Zuzka však tento názor so mnou nezdieľa. Buď som teda riadne zoslabol alebo len intuitívne hľadal ťažšie kroky. Každopádne obťažnosť príjemne prekvapila.
V závere sa možno rozhodnúť, či dolez pôjde kolmo hore, alebo jednoduchším lanovým mostom, ktorý má trochu nepraktický rozostup medzi lanami.
Keďže máme ešte stále denné svetlo, dali sme si to celé znova, aby sme si vyskúšali obe varianty strednej línie.
Keď nám už lezenia stačilo, a aj svetlo začína pomaly ubúdať je čas vrátiť sa naspäť. Zliezame teda opäť dole, posledný pohľad na skalnú stenu a kráčame naspäť k parkovisku.
Domov sa vraciame až za tmy, ale išlo zas o výborne využitý podvečerný čas po práci na menšie dobrodružstvo.
Autor: Daniel
Komentáre