Mahdlgupf am Attersee: z ferraty rovno do jazera

O jazerách na severe Rakúska ste už možno niekedy počuli. No nech ste počuli čokoľvek, v skutočnosti sú ešte krajšie, než si ich človek predstavuje. Obrovské vodné plochy obklopené skalnatými vrcholmi pôsobia takmer prímorsky. V ich blízkosti síce nie je veľa možností, kam si zájsť preliezť via ferratou, no tých pár, ktoré sú, stoja za to. Attersee Klettersteig bola náročná, bola dlhá, niekedy býva preplnená, no napriek všetkému je krásna. Lezenie po skalách, výhľady na obrovské Attersee a napokon kúpanie v ňom... aj takto môže vyzerať ideálny letný deň v Rakúsku.

 

Sleduj nás aj na našich sociálnych sieťach, aby ti už neutiekol žiadny nový článok:

facebook //automnahory 👤

instagram @automnahory 📸

 

Základné informácie:
Miesto:	Mahdlgupf
Pohorie:	Hory Soľnej komory (Salzkammergut)
Krajina a oblasť	Rakúsko, Horné Rakúsko
Vzdialenosť od Bratislavy:	344 km, 03:30 h
Možnosti parkovania:	parkovisko na Ischler Straße (súradnice); 6 eur/deň
Obdobie našej návštevy:	august 2026
Druh aktivity:	via ferrata (možnosť vynechať)
Trasa:	parkovisko -  Attersee Klettersteig – Mahdlgupf – parkovisko
Vzdialenosť:	6 km
Celkové prevýšenie:	cca 850 m
Najvyšší bod:	1 261 m. n. m.
Trvanie:	5,5 h
Náročnosť:	náročná turistika (stupeň 3/5), via ferrata D/E
Terén:	strmý les, na ferrate skaly

 

Dnešným cieľom je Mahdlgupf. Ako pozerám na názov kopca nemôžem sa ubrániť pocitu, že ide len o zhluk náhodných písmen. Môžem vám však potvrdiť, že skutočne existuje a okrem toho, že existuje na mape, Mahdlgupf existuje aj v teréne. Týči sa nad jazerom Attersee a spolu so skupinkou ďalších skalných vrcholov (Kleiner Schoberstein, Großer Schoberstein, Dachsteinblick, Brennerin) tvoria skalný masív na pobreží jazera Attersee.

Na prázdne parkovisko prichádzame ešte pred východom slnka, kedy sa pomaly začína rozvidnievať. Odstavíme auto a zistíme možnosti úhrady parkovného, ktoré sme nakoniec uhradili v automate, celodenný parking nás stojí 6 eur. Naložíme si ruksaky a vyrazíme červenoznačeným turistickým chodníkom. Napriek tomu, že slnko ešte nevyšlo, nie sme tu sami, stretli sme dve skupinky ďalších turistov. 

K via ferrate vedie traverz ponad cestu, ktorou sme pred chvíľou prechádzali autom, keď sme prichádzali k parkovisku. Na niektorých miestach sú stromy rozostúpené a nám sa naskytne pohľad na jazero. Tá kombinácia horského prostredia s množstvom skalnatých vrcholov a obrovským jazerom je niečím výnimočná. Slnko ešte poriadne nevyšlo a tak je celá táto kompozícia o to tajomnejšia.

Po približne pol hodine prichádzame ku križovatke, kde odbočujeme kolmo hore svahom ku via ferrate. Serpentínami na chodníku Jaga Wolferl Graben prídeme až pod skalu, kde sa les opäť mierne rozostúpi a my si popri príprave na via ferratu obzeráme okolie.

Prvý úsek via ferraty je náročnosti D/E. Má jediný zámer, odradiť od lezenia tých, ktorí nemajú zatiaľ dostatočnú silu v rukách, skúsenosti alebo techniku lezenia, nič ťažšie nás tu dnes už nečaká. Náročnosť D/E úseku spočíva v previse, kedy sa človek dostane do záklonu a bez sily v rukách to smerom hore len ťažko vytiahne. Prekonať previs uľahčujú mnohé pomocné železné stupy, vďaka ktorým sa dá poriadne oprieť do nôh. D/E úsek bol síce náročný, no je len veľmi krátky a zvládame ho bez väčších ťažkostí. 

Ďalej lezieme zväčša ľahkými úsekmi, ktoré v priemere dosahujú náročnosť iba B/C a užívame si výhľady na jazero, ktoré sa rozprestiera pod nami. Je obrovské a neuveriteľne sýto modré. Množstvo plachetníc navyše navodzuje prímorskú atmosféru.

Attersee Klettersteig lezieme od skorého rána a bola to dobrá voľba, slnko ešte len vychádza a miesto kadiaľ vedie via ferrata je doobeda v tieni. Podstatne horšie by sa išlo poobede, kedy by sa na nás opreli silné slnečné lúče.

Prichádzame do úseku, na ktorom topo varuje pred padajúcimi skalami a vyzýva k tomu, aby sme sa vyhli väčším prestávkam a bez zastavovania pokračovali vo výstupe. Prechádzame vyššie ku skalnej platni Weiße Wand (resp. žľabu), ktorú sme videli už z nástupu na ferratu. Takmer na jeho konci je opäť jeden z náročnejších úsekov, tentokrát náročnosti D.

Cestu nám spestrujú cedule s rôznymi výrokmi slávnych osobností ako je napríklad Edmund Hillary, Sofokles a mnohí iní.

Okrem výhľadov na jazero Attersee sa mi s via ferratou Attersee Klettersteig bude spájať lezenie po kolíkoch, bolo ich tu mnoho. Kolíky sú umiestnené na kolmej stene v primeranej vzdialenosti a lezie sa po nich pohodlnejšie ako po rebríku. Jednu ruku kladieme na lano druhú striedavo na lano alebo na kolík vyššie a rýchlosťou svišťa stúpame stenou. Techniku si rýchlo osvojíme. S takto na husto pripevnenými kolíkmi na via ferrate sa človek len málokedy stretne.

Za chrbtom máme stále úžasné výhľady a s pribúdajúcou výškou vidíme stále viac okolia.

Posledná tretina via ferraty je za oddychovým miestom, kde stretávame pár chalanov s hudbou ozývajúcou sa z reproduktoru.

Vyjdeme do sedla a za ním nasleduje prechod zubatým hrebeňom jednoduchej náročnosti.

Za hrebeňom nás čakajú skalné steny a nachádza sa tu posledný náročný D úsek, ktorým je mierny previs, avšak s množstvom pomocných tyčí. 

Posledných pár metrov via ferraty pod vrcholom je veľmi vzdušných s výhľadmi na jazero, ktoré boli aj počas predchádzajúcich úsekov krásnym spestrením.

Na vrchole sme krátko po 9-tej, tzn. via ferrata nám trvala iba niečo cez 2,5 hod. lezenia, čo je oproti topu podstatná úspora (zostup sa nám však predĺžil).

Ferrata je pekná, výhľadová a poriadne dlhá. Jej obťažnosť je zväčša nízka no obsahuje 3 náročné miesta (D/E na úvod, a neskôr 2x D), ktoré v kombinácii s vyčerpaním pri dlhom lezení môžu narobiť neskúseným lezcom poriadne problémy, úniková cesta tu neexistuje.

Z tohto dôvodu bol aj dobudovaný úvodný náročný úsek, aby odradil menej skúsených, ktorý by mohli uviaznuť na náročných úsekoch vyššie na ferrate.

Okrem nás, ktorí sme si to hore dali via ferratou, sú pri kríži aj turisti, ktorí prišli turistickým chodníkom. Ten použijeme na zostup. 

Samotný vrchol nie je príliš priestranný a už pri malom nápore turistov je pobyt na ňom komplikovaný.

Po dlhšej pauze ideme zostupovať. Vrchol je vo výške 1261 m. n. m., čo znamená, že nás čaká pekných 800 výškových metrov smerom dole hnusným vymytým zablatených chodníkom s veľmi veľkou premávkou turistov. Toľko turistov mieriacich na vrchol sme snáď ešte v Alpách ani nezažili a urobili sme dobre, že sme vyrážali tak skoro.

Dole schádzame popri vrcholoch Großer Schoberstein a Kleiner Schoberstein. Posledný úsek zostupu zoberieme skratkou, ktorá je na mape vyznačená prerušovanou čiarou. Je to síce prudšie no ani oficiálna cesta nebola v podstatne lepšom stave.

Všeobecne platí, že na tejto turistike bola cesta hore skalou tou príjemnejšou časťou, zostup serpentínami vo vyhriatom lese chodníkom plným blata je už o niečo menej príjemným zážitkom. 

Potešujúcim však je, že keď prídeme k parkovisku máme v pláne zájsť ku vode a schladiť sa priamo v Attersee.

Našli sme si tu malú pláž s bezplatným vstupom do vody (súradnice), prehodíme výbavu z lezeckej na plaveckú a vyrážame k nej pešo. Auto nechávame na parkovisku, ktoré bolo ráno síce prázdne, teraz je však beznádejne plné.

Prichádzame na pláž, ktorá ponúka pekný prístup k vode a dokonca aj toalety s mydlom vodou a tak... stále sme prekvapení, že sa tu neplatí nijaké vstupné. Z areálu vidíme na skalný masív, kde sme ešte nedávno stáli.

Voda je chladná, ale to je presne to, čo po Attersee Klettersteig potrebujeme, trochu sa osviežiť.

V pozadí jazera zas možno vidieť skalnú stenu nášho potenciálneho cieľu v budúcnosti, Drachenwand pri Mondsee. Teraz síce trčí iba skalná stena, no z vrcholu bolo vidieť aj na jazero pod ňou.

Okrem kúpania sa tu dá poprechádzať aj po drevenom móle nad vodou, či skalách na pobreží.

Rakúsko síce nemá more, no za to má úžasné obrovské jazerá uprostred hôr. Kombinácia turistiky a lezenia s kúpačkou na záver sa ukázala ako ideálna letná kombinácia.

Autor: Zuzka