Sinabell: dobehnúť zameškané, ale pekne pomaly

Dachstein a jeho okolie patrí medzi naše obľúbené horské lokality, a tak sa sem po roku vraciame dobehnúť jeden malý rest. Sinabell sme mali v pláne zdolať už minulú sezónu, no vtedy sme si ho nechali na inokedy. Tentoraz teda mierime práve sem. Nebude to výlet o rekordoch ani veľkých výkonoch, ale skôr o príjemnom návrate na známe miesto, pohodovom tempe bez naháňania, množstve času na výhľady a o tom, že aj jednoduchší horský deň vie ponúknuť presne to, čo človek od hôr potrebuje.

Sleduj nás aj na našich sociálnych sieťach, aby ti už neutiekol žiadny nový článok:

facebook //automnahory 👤

instagram @automnahory 📸

 

Základné informácie:
Miesto:	Sinabell
Pohorie:	Dachstein
Krajina a oblasť	Rakúsko, Štajersko
Vzdialenosť od Bratislavy:	340 km, 03:50 h
Možnosti parkovania:	parkovisko na Feistererweg (súradnice); spoplatnené sumou 4 €/deň
Obdobie našej návštevy:	september 2026
Druh aktivity:	turistika, via ferrata (možnosť vynechať)
Trasa:	parkovisko – Guttenberghaus – Sinabell – a späť
Vzdialenosť:	14,2 km
Celkové prevýšenie:	cca 1 315 m.
Najvyšší bod:	2 349 m. n. m.
Trvanie:	9 h (pohodové tempo s mnohými pauzami a obedom na chate)
Náročnosť:	mierna turistika (stupeň 2/5), ferrata C/D
Terén:	les, skaly

 

 

Dachstein a okolie patrí medzi naše obľúbené destinácie, a hoci sme tohtoročnú sezónu objavovania začali už v máji a odvtedy sme nevynechali jediný víkend (s výnimkou druhej polovice augusta), tento rok sme tu ešte neboli. Pre mnohých už posezónny september teda otvoríme práve v tomto pohorí.

 

Minuloročný posledný letný víkend sme navštívili vrchol Eselstein (2 552 m.n.m.), mali sme vtedy v pláne zdolať aj jeho protiľahlého suseda Sinabell (2 349 m.n.m.), avšak nakoniec sme od tohto plánu upustili a spravili si oddychovejší výlet s vytvorením perfektnej príležitosti niekedy sa sem zas vrátiť.

 

Tento víkend sa teda vyberáme dobehnúť zameškané - nasadáme do auta smer Dachstein, vrchol Sinabell. Pôjde o oddychový výlet bez heroických výkonov, ktorý si dovolíme tvrdiť zvládne takmer každý odvážny turista. Aj nám príde po nedávnej chrípke práve takáto alternatíva vhod, na nijaké extrémne výlety sa veru ešte necítim.

 

Krátko po svitaní parkujeme už na známom parkovisku. Cena parkovného je nezmenená, symbolické 4 eurá na deň. Bez dlhšieho otáľania prezúvame topánky, na chrbty naložíme ruksaky a vyrážame smerom ku Guttenberghausu.

 

Cestou sa obzvlášť nezdržujeme a pokračujeme síce pomalším, ale za to stabilným tempom.

 

Čoskoro sme pri prvom checkpointe, dolná stanica nákladnej lanovky. Z tohto miesta sa už naskytajú pekné výhľady na náprotivné Nízke Taury.

 

Tu končí široká pohodlná štrková cesta a začína štandardný turisticky chodník.

Ani sme sa nenazdali a sme pri chate. Ubehlo nám to celkom rýchlo, približne 2 hodinky. Porovnávajúc minuloročné časy, to že sme išli svižne, je skôr subjektívny pocit, čas sme mali takmer identický.

 

Zložíme sa na lavičkách obďaleč chaty a z trávnatej plošiny pozorujeme okolie zalievané rannými lúčmi slnka vychádzajúceho nad skalnými stenami Sinabellu.

My sa hore vydáme via ferratou, avšak hore sa dá dostať aj turistickým chodníkom (ten použijeme na zostup). Či už leziete ferraty alebo len turistikujete, zájsť sem sa určite oplatí, je tu totiž krásne okolie aj výhľady. 

 

Obliekame výbavu a pokračujeme naproti skalnej stene, nástup totiž nie je ďaleko.

Zase raz sme v centrálnej časti Dachsteinu (na jeho južnej strane) a akoby to bolo keby sme nestretli vrtuľník, toto už nemôže byť náhoda.

Nad chatou sledujeme vrtuľník, ktorý niečo odniesol a potom priniesol veľkú železnú konštrukciu. Zdá sa, že by to mohla byť meteorologická stanica, alebo niečo iné? Neskôr sme túto konštrukciu identifikovali priviazanú k stožiaru vedenia lanovky.

Pokračujeme ďalej, je čas začať liezť. Ferrata trvá iba hodinu a skladá sa z troch častí: (i) skalná stena, (ii) traverz a (iii) kolmá skalná stena. Najvyššia obťažnosť je C/D.

Na stene sme takmer celú dobu sami, až v záverečnej časti začujeme zvuky cudzích karabín. Pridávame trochu do tempa, ostávajú posledné metre.

 

Na vrchole sme úplne sami. Zdokumentujeme úspech a od kríža pokračujeme ďalej po podlhovastom vrchole až na jeho okraj, kde sa zložíme.

Tu nás už čakajú výhľady na sériu osamotených dachsteinských vrcholov - Grimming, Kammspitz, Stoderzinken.

Cestou smerom dole kráčame v ústrety Eselsteinu, ktorý sme navštívili pred rokom. Síce je len o 200 metrov vyšší, čo na papieri nevyzerá ako zásadný rozdiel, v realite je výrazne viditeľný.

Zo sedla Feisterscharte odbočujeme smerom nadol ku chate Guttenberghaus. Cestou si však urobíme ešte malú zastávku. Pod chatou sa nachádza skupina veľkých balvanov, kde sa dá odbočiť ešte k jednej malej ferrate.

Škriabeme sa teda suťou hore smerom ku skalnej stene, kde vidíme oceľové lano. Ide o krátku cvičnú via ferratu, ktorá má rôzne obťažnosti až po C/D. Jednotlivé úseky si možno nakombinovať, ja som zvolil okruh hore ťažšou stranou a dole tou ľahšou.

Na chate sme sa zastavili doplniť energiu v podobe gulášovej polievky. Návštevnosť bola celkom slušná, ledva sa nám podarilo chytiť vonkajší stôl.

Posilnení sa vydávame na cestu naspäť k parkovisku. Ešte predtým sa však chvíľu zastavujeme na lavičke na lúke pri chate, posledný krát sa pokochať výhľadmi.

 

Niekoľko takýchto výhľadových lavičiek možno ešte stretnúť aj cestou.

Dnes sme sa nikam neponáhľali a dopriali si množstvo prestávok a výhľadov. Po približne deviatich hodinách sa vraciame k autu, kde nás už čaká vychladený radler.

 

Autor: Daniel