Kriváň: na symbol slobody Slovákov z Troch studničiek

Desiaty najvyšší vrchol Vysokých Tatier a symbol slobody Slovákov, či národnej hrdosti, ktorý môžeme poznať aj z jeho vyobrazenia na eurominciach. To všetko a omnoho viac je Kriváň so svojou výškou 2 494 m. n. m. a charakteristickým zakrivením.

Lokalita: Kriváň

Pohorie: Vysoké Tatry

Oblasť: Slovensko, Tatry

Vzdialenosť od Bratislavy: 320 km ( 3:30 hod.)

Parkovanie: platené za 5€/deň, súradnice

Obdobie: jún 2024

 

Trasa: Tri studničky (parkovisko) – Bývalá Važecká chata – Stará horáreň – Rázcestie v Krivánskom žľabe – Kriváň – a späť

Vzdialenosť: 14 km (cesta tam a späť)

Prevýšenie: 1 353 m

Najvyšší bod: 2 494 m. n. m.

Náročnosť: mierne náročná

Čas: 8,5 hod. (vrátane zostupu)

Na vrchol vedie viacero turistických chodníkov. Ako východiskový bod sú na výber najmä Tri studničky, Rázcestie pri Bielom Váhu alebo Štrbské pleso.

My sme sa rozhodli pre výstup z Troch studničiek s predpokladaným časom výstupu na vrchol 4:00 hod. Vyrážame z parkoviska pri Troch studničkách, kde je poplatok za celodenné parkovanie 5 EUR (sezóna 2024). Parkovisko má pomerne veľkú kapacitu a v ranných hodinách sa postupne zapĺňa autami turistov pripravených vyraziť na turistické chodníky. Priamo na parkovisku sa nachádza smerovník, podľa ktorého sa turistická značka začína kúsok vyššie od cesty, nad parkoviskom.

Presunieme sa teda smerom hore, kde už začíname nasledovať zelenú turistickú značku na smerovníku Bývalá Važecká chata. Štrkovitý chodník vedie pozdĺžne popri asfaltovej ceste, ktorou sme prišli k parkovisku. Po pár minútach chôdze prichádzame k miestu, ktoré sa nazýva Stará horáreň. Tu môžeme vidieť pár dreveníc s červenými strechami. Príjemné miesto na krátke zastavenie rozhliadnutie a pokračovanie v ceste ďalej. Podľa smerovníka nás čaká ešte 3:45 hod. k vrcholu Kriváňa.

Pomaly vyrážame miernym stúpaním a kedykoľvek zahliadneme vrchol zdá sa byť stále veľmi ďaleko. Po chvíli prichádzame k turistickému prístrešku odkiaľ nás už turistická značka vedie lesom, ktorý plynule prechádza s pribúdajúcimi krokmi v nohách z ihličnatého do listnatého porastu.

Miestami prechádzame popri množstve popadaných stromov, na ktorých vidieť, že roky menia ich štruktúru a vlastnosti. Sfarbujú sa do červena a postupne sa úplne rozpadávajú.

Cestou po zelenej turistickej značke máme možnosť odbočiť k partizánskemu bunkru označenému pamätnou tabuľou, resp. k jeho zrekonštruovanej podobe. Odbáčame teda na chvíľu z trasy, aby sme ho obzreli.

Vysoký les pomaly nahrádza nízka kosodrevina a otvárajú sa nám výhľady na kriváň aj Západné Tatry. Počasie prestáva byť ideálne. Sprevádzajú nás oblaky hustej hmly a tak oblačno nie je len vysoko nad nami, ale aj všade okolo nás, najprv v Grúnikovom žľabe a neskôr aj v Krivánskom žľabe.

Po viac ako 2,5 hod prichádzame k smerovníku, kde sa spájajú chodníky, zelenou značený chodník z Troch studničiek s modro značeným chodníkom z Rázcestia pri Bielom Váhu a Štrbského plesa. Podľa smerovníka nám k vrcholu štítu zostáva 1:15 hod. prudším stúpaním po skalách vedených modrou značkou.

Modrá značka nás prevedie cez Malý Kriváň a posledné výškové metre preveria nielen kondíciu, ale aj koordinačné schopnosti a rovnováhu, keďže na exponovanom úseku musíme zapojiť do výstupu celé telo a pridržiavať sa skál.

Po prudkom stúpaní prichádzame do nášho cieľa na vrchol Kriváňa. Podobne ako kedysi napísal Ľudovít Štúr, ktorý na Kriváň vyšiel v roku 1841, tiež sa môžeme s Kriváňom stotožniť, byť pevní, vysoko v oblakoch a predsa pripútaní k zemi.

Kvôli hustej hmle, či skôr oblakom, ktoré sa držia v našej výške je viditeľnosť pomerne zlá a nemáme možnosť vychutnať si pohľad na celú krajinu, ktorá sa rozprestiera okolo nás. Kde tu sa naskytne príležitosť niečo zazrieť v diaľke, avšak stále v jemnom závoji hmly.

Konečne oblačnosť aspoň trochu ustupuje a naskytne sa nám pohľad na Štrbské Pleso, a tiež na Predné Solisko z tohto uhľa mierne pripomínajúce známu Secedu. Spomíname na minuloročný výlet na Predné Solisko a množstvo múch, ktoré boli vtedy na vrchole.

Naspäť sa vraciame rovnakou trasou, najprv sprevádzaní modrou turistickou značkou cez Malý Kriváň a následne zelenou značkou až na parkovisko pri Troch studničkách odkiaľ sme prišli. Celý výstup a zostup nám trval niečo cez 8 hodín, vrátane dlhšej prestávky na vrchole.

Nezistili sme síce, čím Kriváň tak fascinoval Štúrovcov, že bol pre nich najkrajším vrchom Tatier a symbolom skutočnej veľkosti tohto horstva, výstup sme si však užili.