Hohe Wand (stred): keď ti na oddych stačí pol dňa a poriadna dávka odvahy

Málo času, ale chuť liezť stále rovnaká? Presne vtedy prichádzajú na rad výlety ako tento – krátke, intenzívne a nezabudnuteľné. Hohe Wand ponúka nielen krásne výhľady, ale aj poriadnu výzvu pre tých, čo si trúfnu. Tentokrát sme sa vybrali do jeho strednej časti, kde sa ukrýva najťažšia ferrata Dolného Rakúska – ÖTK Klettersteig. Budeš mať dosť síl v rukách? A čo spravíš, keď ti cestu skrížia kozorožce?

Lokalita: Hohe Wand – stredná časť

Pohorie: Gutensteinské Alpy

Oblasť: Rakúsko, Dolné Rakúsko

Vzdialenosť od Bratislavy: 136 km (1:30 hod)

Parkovanie: parkovisko Setzweg bezplatne (súradnice), alebo parkovisko pri Völlerin spoplatnené (súradnice)

Obdobie: jún 2025

 

Trasa: parkovisko Setzweg – Leitergraben – Völlerin – ÖTK – Skywalk – Blutspur – Völlerin –– Frauenluckensteig – Matthias Prinner Klettersteig – a späť

Vzdialenosť: 7,00 km

Prevýšenie (celkové): 340 m.

Najvyšší bod: 870 m. n. m. 

Náročnosť:  náročná (v závislosti od vybraných chodníkov)

Čas: 4,5 hod

 

Sleduj nás aj na našich sociálnych sieťach, aby ti už neutiekol žiadny nový článok:

facebook //automnahory 👤

instagram @automnahory 📸

 

Skúškové obdobie na univerzite je v plnom prúde a na dlhé výlety majú niektorí z nás času pomenej. Keďže však minimálne časť dňa počasie vyzerá sľubne padlo rozhodnutie vyvetrať si hlavu a využiť príležitosť na túto formu náročného relaxu.

Keď sú požiadavky na výlet: lezenie, poldeň a Alpy, voľba je v zásade jasná. Hurá, smer Hohe Wand. Tentokrát sme sa vydali navštíviť strednú časť jeho južných stien. Nachádza sa tu údajne najťažšia ferrata v celom regióne Dolného Rakúska - ÖTK Klettersteig.

(Predchádzajúci článok o západnej časti Hohe Wandu si môžeš prečítať tu: Hohe Wand (západ): namixuj si vlastnú dávku adrenalínu, skvelých výhľadov, či pohodovej turistiky)

Už krátko po šiestej sme parkovali pod Hohe Wandom v dedinke Maiersdorf. Väčšina ľudí volí platené parkovisko priamo pod ferratou odkiaľ vedie zelená turistická trasa Völlerin. My sme však zvolili opäť bezplatnú možnosť. Táto je síce kúsok vzdialenejšia, avšak cenou za to je len približne 15 až 20 minút pohodovej prechádzky takmer bez prevýšenia, a to sa oplatí. Odmenou na tejto prechádzke budú pohľady na vysoké skalné steny, ktorým kráčame v ústrety cez slnkom zaliatu lúku s pasúcimi sa kravami.

Parkujeme teda na vzdialenejšom, ale bezplatnom parkovisku odkiaľ vedie žltá turistická trasa Leitergraben.

Z parkoviska sa nám už naskytá pohľad na skalné steny Hohe Wandu. Výhľad sa nám však hneď stratí a v úvode prechádzame krátkym úsekom lesa. Na jeho konci sa ocitáme pred bránou do kravského teritória, na čo nás upozorňuje aj tabuľa.

Hoci sa to nemusí zdať, kravy môžu byť nebezpečné, najmä pri vstupe so psom alebo v prípade, ak sa v okolí nachádzajú teľatá. A ak si myslíš, že kravy nevedia bežať, si na omyle, v šprinte s nimi to máš vopred prehraté.

Otvárame teda závoru a vchádzame dnu. Kravy sa pasú mimo našej trasy z čoho máme radosť, zachováme si dostatočný odstup.

Pomaly kráčame v ústrety skalným stenám po zreteľnej poľnej ceste.

Na jej konci nás čaká opäť oplotenie. Jemný zvuk cvakania naznačuje, že drôt ohrady je pod prúdom. Snažíme sa ho teda prekročiť čo možno bezkontaktne. Nie, že by išlo o smrteľnú dávku prúdu, ale človek to rozhodne mierne pocíti.

Prekážku sme prekonali bez ujmy, výborne. Prederieme sa pomedzi kríky a stromy úzkou uličkou a tu sa napájame na širokú lesnú cestu. Teraz už len rovno za nosom.

V diaľke sledujeme malebnú krajinu, ktorú zalievajú ranné slnečné lúče. V neďalekom kempe sa nachádzajú už jeho prví obyvatelia. Zdá sa, že letná turistická a výletná sezóna sa pomaly, ale isto začína.

Na platenom parkovisku parkuje zopár áut a ďalšie postupne prichádzajú. Zjavne nie sme jediní, kto si to sem namieril skoro ráno. Nie je to nič drastické, avšak trochu prekvapivé.

Tu už konči naša nadchádzka pre bezplatné parkovanie. Nad hlavami vidíme na úpätí skalnej steny náš cieľ, vyhliadku Skywalk, pri nej totiž konči ferrata ÖTK. Takto zospodu to vyzerá poriadne vysoko.

Dlho neváhame a začíname naberať do nôh výškové metre. Už to nie je až taká príjemná prechádzka a pohodlnú lesnú cestu strieda kamenná suť.

Ferrata ÖTK Klettersteig – obťažnosť D/E (topo)

Po krátkom prevýšení prichádzame k tabuľke ferraty. Táto informuje o obťažnosti D/E a graficky znázorňuje potrebu dostatočnej sily v rukách.

Ak tabuľku neviete nájsť a podľa mapy sa zdá, že ste už  na mieste, pokračujte viac vpravo, začiatok je totiž tak trochu skrytý za skalou.

Ferrata sa skladá z troch častí, pričom prvá z nich je veľmi náročná vedúca prevažne po kolmých stenách s obťažnosťou v takmer celej dĺžke za D s úsekom D/E a dvoma ľahšími C\D.

 

Rozhodne sa nedajte zmiesť úvodným kúskom, ktorý je len v obťažnosti za C, ďalej to už bude len horšie. Na ferratu je potrebné naozaj dostatočné množstvo sily a pokiaľ ste napr. neďaleký Gebirgvereinsteig vyliezli čo i len s menšími ťažkosťami, pokus o ÖTK môžete už o pár výškových metrov ľutovať.

Hoc na pohľad v stupnici malý rozdiel v náročnosti je v skutočnosti väčší ako sa môže zdať. Vo svojich lezeckých začiatkoch, keď som ÖTK navštívil prvýkrát, som sa o tomto sám presvedčil. Približne v polovici prvého úseku som ostal natoľko vyčerpaný, že každé prepnutie si vyžadovalo odsadnutie a prestávku na oddych. Za mnou liezli dvaja chalani, pričom sa doisťovali lanom. Keď si všimli môj pomaly postup ponúkli mi pomoc. Tú som pochopiteľne odmietol, to už predsa dám, nemôže to byť ďaleko.

Nabudený som preliezol rýchlo ešte pár sekcií a zas to chcelo oddych. Pýtam sa chalanov podo mnou, či je to navrch ešte ďaleko. Veď už leziem celú večnosť. Keď mi však oznámili, že sme v zásade ešte len v začiatku, bolo mi jasné, že hrdosť musí ísť bokom. Pridal som sa teda do ich malého lanového družstva a spoločne sme ferratu vyliezli. Netreba si však myslieť, že takáto výpomoc cestu uľahčí, ide skôr o psychickú pomoc pre prípad pádu, avšak človek si to stále musí vyliezť sám, aj keď miestami ho lano dokáže trošku odľahčiť.

Cestou som sa dozvedel, že jeden z nich je horský záchranár v zácviku, ale dnes je na súkromnom výlete. Také šťastie len tak hocikto nemá. Porozprával mi rôzne príhody a poukazoval okolie. V minulosti bola ferrata až za E a volala sa HTL, avšak následne ju mierne pretrasovali a pridali pár kramlí, čím jej obťažnosť klesla. Na vrchole sme sa rozlúčili a každý pokračoval svojou cestou.

Vráťme sa však k dnešnému výletu. Takže, prvá časť s kolmými stenami, táto je nie len ťažká, ale aj exponovaná. Ďalším faktorom teda môže byť strach, ten však časom opadne a dnes exponované úseky obľubujem.

V jednom mieste sa ferrata rozdeľuje na kramľový rebrík a lano, v tomto úseku sa teda možno pohodlne obísť aj s inými ferratistami.

 

Druhá časť je ľahšieho charakteru (aj keď stále dostatočne ťažká) a na jej záverečnej plošinke sa môže človek rozhodnúť, či bude pokračovať únikovou cestou (túto som v minulosti mimochodom nevyužil a doliezli sme spolu s chalanmi ferratu celú až do konca), odpojí sa na ťažšiu cestu Blutspur (E) alebo dokončí ferratu štandardnou treťou častou ÖTK pod stenami Skywalku. My sme pokračovali štandardnou trasou.

 

Zuzka po dolezení okamžite lahla do trávy, ferrata ju celkom vyčerpala. Okrem toho sme cestou riešili komplikácie so strhnutou kožou na rukách, taký bežný lezecký úraz, ktorý sa dá dočasne sanovať obyčajným leukoplastom. Rozhodne odporúčame pribaliť.

Kým teda polovica z našej expedície regenerovala z podaného výkonu ležiac v tráve, ja som si zbehol vyliezť ešte druhú variantu záveru cez Blutspur (E). Celkom ma však prekvapila obťažnosť, ktorú by som nastavil osobne nižšie.

Po pár fotkách sme sa vydali na ďalšie ferraty.

Postupujeme smerom nadol turistickou trasou Völlerin, ktorá je na pomery turistického chodníku mierne náročnejšieho charakteru; označená tiež ako ferrata obťažnosti A.

 

Ferrata Frauenluckensteig – obťažnosť B

Ďalšou v programe je ferrata Frauenlucken, ktorá je len obťažnosti B. Dokonca nejde ani tak úplne o ferratu.

Trasa sa skladá len z pár kramlí na skale a následného skalného tunelu s rebríkom. Liezť sa dá obojsmerne, pre skúsenejších bez problému bez úväzku.

Ferrata Matthias Prinner Klettersteig – obťažnosť C/D (topo)

Poslednou ferratou nachádzajúcou sa v tejto časti Hohe Wandu je Matthias Prinner Kletterstieg.

Ide o ferratu obťažnosti C/D, ktorá sa skladá z dvoch častí. Prvá náročnejšia je kolmá skala s úzkym rebríkom, ktorý približne v polovici nahradia malé kovové stupy. Druhá pozostáva z traverzu oceľovým lanom a skalnou stenou, ktorý však nepresahuje obťažnosť B.

Keďže dnešná teplota je celkom vysoká a slnko už riadne praží na skalu, pokračovať druhou časťou sa mi samému nechcelo. Zliezol som teda naspäť dole cez Frauenluckensteig k Zuzke, ktorá ma tu čakala, keďže zodratá koža na rukách jej nedovolila ďalej liezť.

Vydávame sa teda naspäť k autu, dnešné dobrodružstvo sa však ešte nekončí. Pri zostupe nás čakalo prekvapenie v podobe stretnutia s kozorožcami.

Priamo na turistickom chodníku v úzkom skalnom priesmyku si oddychovali hneď traja. Najprv sme chvíľu váhali, ako popri nich prejdeme. Nezdalo sa totiž, že by ich naša prítomnosť obzvlášť vyrušovala.

Odhodlal som sa teda prejsť popri nich. Keď už som bol vo vzdialenosti len na dosah ruky jednoducho sa postavili a ustúpili vedľa na skalu.

Keď sme obaja prešli vrátili sa opäť na svoje miesto, pričom sa pretláčali rohmi.

 

O pár metrov nižšie sme stretli skupinku turistov, ktorí sa tešili, že v diaľke vidia bežiacich kozorožcov... keby oni vedeli.

Pokračovali sme ďalej v zostupe, nad hlavami nám poletovali pestrofarebné padáky s paraglajdistami.

Rozlúčili sme sa s alpskými kravami a už okolo dvanástej sedeli opäť v aute.

Mimochodom v alpách sme kravy už stretli niekoľkokrát, avšak ešte nikdy nie tie fialové, možno teda nabudúce.