Východná Vysoká: okruh cez dve sedlá s kramľami v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier

Východná Vysoká (2 429 m. n. m.) bola do tohto dňa jedným z tatranských turisticky sprístupnených štítov, ktorý nám v našom zozname navštívených štítov ešte chýbal. Aby bol výlet zaujímavejším naplánovali sme si okruh, ktorý vedie najprv cez Poľský hrebeň známy exponovaným úsekom a návrat cez sedlo Prielom, podobne náročným (ak nie náročnejším) terénom isteným kramľami a reťazami. Medzi Prielomom a Zbojníckou chatou nám cestu spríjemnili aj netradiční rohatí spoločníci – malé kamzíčatá, ktoré v diaľke pobehovali po snehovom poli, ale aj odvážnejšie staršie kamzíky, ktoré prechádzali popri nás po turistickom chodníku.

Lokalita: Východná Vysoká

Pohorie: Vysoké Tatry

Oblasť: Slovensko, Tatry

Vzdialenosť od Bratislavy: 330 km (03:30)

Parkovanie: zadarmo pri zastávke TEŽ Stará lesná (súradnice), alebo iné platené/neplatené parkovisko vo Vysokých Tatrách v pešej dostupnosti TEŽ

Obdobie: júl 2024

 

Trasa: Tatranská Polianka – Sliezsky dom – Poľský hrebeň – Východná Vysoká – Poľský hrebeň – Prielom – Zbojnícka chata – Hrebienok

Vzdialenosť: 21,5 km

Prevýšenie: 1 694 m

Najvyšší bod: 2 429 m. n. m.

Náročnosť: mierne náročná

Čas: 10,00 hod

 

Dalo by sa povedať, že turistiku sme začali už v  kempe v Starej Lesnej odkiaľ sme v skorých ranných hodinách vyrážali. Z kempu je to k zastávke TEŽ (skratka pre Tatranskú elektrickú železnicu) v Starej Lesnej približne 15 minút chôdze (pre tých čo nie sú v kempe, je možnosť pri zastávke odstaviť auto zadarmo). Prvá električka, ktorá ráno vyráža smerom do Starého Smokovca vyráža zo Starej Lesnej o 4:45, čo bolo skoro aj na nás, keďže sme si chceli v kempe stihnúť uvariť aj rannú kávu a raňajky, a preto sme si vybrali druhú rannú TEŽ-ku o 5:45. V Starom Smokovci prestupujeme na smer Štrbské pleso a našou cieľovou stanicou je Tatranská Polianka.

 

Neďaleko stanice sa nachádza smerovník, na ktorom nás zaujíma ako ďaleko sa nachádza Poľský hrebeň (4:00 hod) a z neho je to na vrchol Východnej Vysokej už len približne 1:00 hod. Na turistickom chodníku nasledujeme zelenú turistickú značku, najprv po asfaltovej ceste a následne vchádzame do hustejšieho lesa.

 

Les sa zrazu otvára a nás obklopujú okolité hory. Na Gerlachovský štít zatiaľ zrejme ešte nevidíme zdá sa nám, že ho prekrýva Kvetnicová veža a Kotlový štít.

 

Velickou dolinou čoskoro prichádzame k horskému hotelu Sliezsky dom, ktorý je najvyššie položeným hotelom (1 670 m. n. m.) vo Vysokých Tatrách. Prostredie je naozaj výnimočné, Sliezsky dom je obklopený majestátnymi štítmi vrátane Gerlachovského štítu, či Čertovej veže alebo Kvetnicovej veže a zároveň stojí v peknom údolí Velickej doliny v blízkosti Velického plesa.

Dlho sa nezdržiavame a pokračujeme ďalej smerom hore k Poľskému hrebeňu. Z času na čas sa cez plece obzrieme za seba a vychutnávame si pohľad na Sliezsky dom a Velické pleso z čoraz väčšej výšky.

Ešte pár desiatok metrov po mierne cikcakovitom chodníku a prichádzame pred Poľský hrebeň istený reťazami. V tomto úseku stretávame a obchádzame stále viac turistov, ktorí sa tiež vybrali do hlavného hrebeňa Vysokých Tatier.

Svižným tempom prichádzame až k smerovníku, snáď najfotogenickejšiemu miestu Poľského hrebeňa. Dáme si krátku pauzu, zhodnotíme aktuálne počasie, keďže počas obeda bol predpovedaný dážď a neradi by sme zažili namiesto dažďa búrku pri výstupe, či zostupe na vrchol Východnej Vysokej.

Nevyzerá, že by z diaľky prichádzal nebezpečný oblak a aj čas máme veľmi dobrý, vyzerá to tak, že ak sa poponáhľame stihneme to ešte pred zhoršením počasia, a tak vyrážame smerom na vrchol.

Tento úsek je značený žltou turistickou značkou a nie je potrebná ani dokonalá orientácia v teréne, aby človek mieril správnym smerom, t. j. na vrchol. Samozrejme vždy treba byť opatrný, keďže sa ide po hrebeni a z ľavej strany je prudký zraz dole Zamrznutým kotlom. Niektoré miesta sú náročnejšie a prekonávame ich skôr lezením po skalách ako kráčaním po nich, s Gerlachom stále za chrbtom.

Ku koncu sa vystupuje ešte o niečo prudším stúpaním, avšak ani sa nenazdáme a sme na vrchole s úžasným výhľadom na všetky strany. 

Vyberieme si ďalekohľad a len čo sa oblaky rozostúpia pozorujeme okolie a užívame si výhľad.

Čaká nás cesta smerom dole a keďže máme plánovaný okruh namiesto cesty v štýle „rovnakou cestou tam aj späť“ sme zvedaví, aký bude prechod cez Prielom, tiež známy úsekom isteným reťazami a náročnejším terénom. Z Východnej Vysokej sa vraciame rovnakou cestou smerom dole, pričom cestou povzbudzujeme niektorých turistov v strmom teréne, ktorí sa na nás obrátili s otázkou, či je vrchol ešte ďaleko.

Z Poľského hrebeňa zamierime smerom k Zamrznutému plesu po modrej značke, ktorá nás bude sprevádzať už po zvyšok cesty až k rázcestiu nad Rainerovou chatou. Najprv prudko klesáme po chodníku, ktorý sa zatáča z jednej strany na druhú a je podopieraný drevenými kmeňmi. Pred Zamrznutým plesom odbočíme smerom doprava k Prielomu. Po prudkom klesaní k plesu to teraz vyzerá na prudké stúpanie k Prielomu. Chodník je zjavne zničený silným prúdom vody, ktorý sa tadiaľ prelial v minulých týždňoch a je pomerne náročné nasledovať značku namiesto kráčania krížom hore vo vytvorených korytách.

Už krátko pod vrcholom sedla Prielom je terén zložitejší, technicky náročnejší a aj k dosiahnutiu samotného vrcholu napomáha niekoľko oceľových kramlí a železné reťaze. Dovolím si tvrdiť, že vďaka technicky náročnejšiemu úseku je toto miesto zaujímavejšie ako Poľský hrebeň. Prechod cez sedlo nám dáva zabrať, možno aj práve kvôli silným dažďom, ktoré vymyli pôvodný turistický chodník.

Pri schádzaní na druhej strane sedla z času na čas počujeme ako sa ozývajú kamzíky, zatiaľ ich však nevidíme, až keď prídeme celkom dole do Kotliny pod Prielomom nám cestu skríži pár odvážlivcov. Prekvapuje nás, že nie sú tak plachými ako by sme očakávali a prídu až celkom blízko ku nám.

Modrá značka nás čoskoro dovedie až k Zbojníckej chate. Neodoláme a na chate si objednáme aj vychladenú kofolu.

Posilnení môžeme pokračovať už len k záverečnému zostupu cez Hrebienok až k zastávke v Starom Smokovci, kde sa naša dnešná túra končí.

Napriek predpovedanej vyššej pravdepodobnosti zrážok, na ktoré sme sa samozrejme adekvátne pripravili veľkými pršiplášťami v batohoch, nám počas celej turistiky nespŕchlo. Prešli sme približne 21,5 km za 10:00 hod a už sa tešíme na vychladený nápoj, ktorý nás čaká v kempe v chladničke.

Zdroj mapového podkladu: mapy.cz