Roßloch: výstup ferratou po slnkom vyhriatych skalách so snehovým prekvapením na zostupe

Ferrata Kaiser Franz Joseph Klettersteig – Seemauer sa zaručene postará o celodennú turistiku s úžasnými výhľadmi na okolie a smaragdovo zelené jazero. Čo je najlepšie, dá sa stihnúť aj na otočku za jediný deň. Samozrejme, ide o druh aktivity, ktorý si vyžaduje trafiť správne počasie, aby na vrchole namiesto výhľadov nečakala hmla, búrkové oblaky alebo zasnežená krajinka – tá sa však, ako sme sa presvedčili, zvládnuť dá. Po výstupe via ferraty nás čakala snehová nádielka a septembrové brodenie sa snehom, ktoré nás naučilo nájsť a vyšliapať si cestu v neznámom teréne prebudením vlastných orientačných schopností.

Lokalita: Roßloch

Pohorie: Hochschwab

Oblasť: Rakúsko, Štajersko

Vzdialenosť od Bratislavy: 265 km (03:00)

Parkovanie: pri jazere spoplatnené sumou 4 €, súradnice

Obdobie: september 2024

 

Trasa: Leopoldsteiner See – Kaiser Franz Joseph Klettersteig - Rosslochhöhlen Klettersteig – Leopoldsteiner See

Vzdialenosť: 11,50 km

Prevýšenie: 860 m

Najvyšší bod:  1 649 m. n. m.

Náročnosť: náročná

Čas: 9,5 hod (z toho via ferrata 4,0 hod)

 

Sleduj nás aj na našich sociálnych sieťach, aby ti už neutiekol žiadny nový článok:

facebook //automnahory 👤

instagram @automnahory 📸

Po minulotýždňových výdatných dažďoch sme sa v druhej polovici septembra rozhodli vyraziť na jednodňový výlet do rakúskych Álp, presnejšie do pohoria Hochschwab. Na mape nás zaujala ferrata Kaiser Franz Joseph – Seemauer (obťažnosť D), ktorá sľubovala až štyri hodiny lezenia. 

Jednodňový výlet vyžadoval skorý štart, takže sme budík nastavili na 4:00. Klasicky sme však ešte využili možnosť „odložiť“ a v posteli zostali ďalších desať minút. Keďže si ale nemôžeme dovoliť stratiť viac času, vstávame, balíme si posledné veci na cestu a o piatej vyrážame z Bratislavy.

Cesta prebehla hladko, žiadne zbytočné zastávky na odpočívadlách, a tak už okolo ôsmej parkujeme priamo pred jazerom Leopoldsteiner See. Parkovisko je spoplatnené sumou 4€ na celý deň (resp. 12 hodín). Parkovné sa platí v automate, ktorý berie iba mince. Za tento poplatok dostaneme aspoň službu v podobe toalety s tečúcou vodou.

Jazero je nádherné, má výnimočný smaragdovo zelený odtieň, ktorý ešte viac vyniká pri prvých slnečných lúčoch, odrážajúcich sa zo skál, ktoré sa týčia nad jazerom. Obklopené strmými skalami, doslova žiari v ranných slnečných lúčoch a je prvou odmenou ešte pred začiatkom lezenia.

Očarení scenériou sa nasúkame do ferratovej výbavy a až krátko pred deviatou vykročíme smerom k ferrate. Obdivovanie vychádzajúceho slnka nad jazerom nás trochu zdržalo.

Prístupová cesta vedie ponad drevený most popri jazere a ďalej pokračujeme k smerovníku, od ktorého sa stúpa strmým chodníkom hlbšie do lesa.

Ferrata je vzdialená približne 15 minút od parkoviska. Je rozdelená do 10 častí, ktorých začiatok je viditeľne označený na skalách (topo). Prvá časť ferraty je až prekvapivo fyzicky náročná, na stene sa nenachádza veľa praktických prírodných chytov a napriek tomu, že sú na mnohých miestach nahradené železnými tyčami, intenzívne sme sa rozohriali. Bez miest na zachytenie rukami, a tiež chýbajúce stupačky (miesto na chodidlo, či už výstupok na stene alebo kovové pomôcky) sa zapierame o skalu, zatiaľ čo sa cez vystreté ruky posúvame po lane stále vyššie kolmo alebo traverzom.

Tento prvý úsek bol skúškou vytrvalosti – pre tých, ktorých presvedčil o obťažnosti a odradil od pokračovania je možnosť únikovej cesty. U dvoch turistov, ktorí liezli pred nami skutočne splnil účel a odpojili sa na únikovú cestu. Dávame si krátku pauzu a pokračujeme chodníkom ďalej.

Keď kráčame už pomerne dlhý úsek a stále nenachádzame pokračovanie ferraty, je vhodný čas skontrolovať, kde sa nachádzame. Zjavne sme zišli z cesty a mierime úplne opačným smerom ako sa nachádza ďalšia časť ferraty. S telefónom v ruke a otvorenou aplikáciou mapy.cz sa vraciame naspäť, až kým sa nenapojíme na chodník, ktorý je vyznačený na mape.

Chodník nás zavedie k začiatku druhého úseku, ktorým pokračujeme stále vyššie. Ferrata je pestrá, náročnejšie úseky striedajú jednoduchšie a pohyb na skale si užívame.

Úsek medzi 5. a 7 časťou nám dáva opäť zabrať, jeho kolmé steny si vyžadujú vynaloženie značnej sily. Následne medzi 7. a 9. časťou sa nachádza oddychovejší prechod lesom a výstup hore po lúke, kde sa z času na čas objaví už aj malé snehové pole. Po niekoľkých minútach šliapania do kopca prichádzame opäť k oceľovému lanu a k záverečnému úseku 9. a 10. časti ferraty.

No spolu s nimi k záveru ferraty prišlo aj niečo, čo sme nečakali – silný, prudký vietor. Vyčerpaní po pár hodinách lezenia odolávame z posledných síl vetru, ktorý sa opiera do našich chrbtov v  poslednej časti ferraty. Vietor je stále horší prefukuje cez viaceré vrstvy oblečenia a sťažuje každý ďalší krok.

Keď sme konečne ofučaní vetrom dorazili na vrchol, čakalo nás ešte jedno ďalšie prekvapenie – visuté mosty. Prístup k visutému mostu je značne komplikovaný, pretože miesto na prepnutie karabíny sa nachádza pri stene bez prírodných chytov a v kombinácii s vetrom sme sa rozhodli že tento kaskadérsky kúsok radšej skúšať nebudeme. Visutý most vedie len zo strany na stranu v záverečnom úseku ferraty, preto nie je nevyhnutné ním prechádzať. Ukončiť výstup sa dá aj bez neho a v tomto vetre nám to prišla ako správna voľba.

Utáboríme sa v provizórnom závetrí medzi vetvami stromu na krátky obed, po ktorom nás čaká rozhodnutie: pokračovať k druhej ferrate Rosslochhöhlen (obťažnosti D/E), ktorá prechádza jaskyňou alebo začať zostupovať k parkovisku. Za ideálnych podmienok by bola jasnou voľbou prvá možnosť, avšak zisťujeme, že celý vrchol je zasnežený. Minulotýždňové dažde a záplavy sa v Alpách prejavili v  podobe snehu už na skorú jeseň.

Brodeniu snehom sa nevyhneme, či zvolíme pokračovanie alebo zostup, a tak volíme prvú možnosť – pokračovať ďalej. K ferrate by mal viesť neznačený chodník, avšak je prekrytý desiatkami centimetrov snehu a v snehu nachádzame stopy smerujúce krížom-krážom vyššie do kopca. Podľa mapy cesta k ferrate trvá len 10 minút, no brodenie snehom nám trvá dlhší čas. Vyrábame si provizórne ušliapané stopy a pomaly napredujeme. Nie vždy to ide podľa predstáv a párkrát skončíme zapadnutí v snehu takmer po pás hlboko. Keď vyjdeme vyššie v diaľke uvidíme žltú značku, ktorá je našim cieľom, kam budú viesť ďalšie stopy.

Od značky je to k začiatku ferraty už len kúsok, problém však je, že začiatok a koniec je na miestach, ktoré sú prikryté snehom. Už bez toho náročný úsek obťažnosti D/E bude o to náročnejší, keďže po skale steká voda z topiaceho sa snehu a zároveň začína mierne snežiť. Zhodnotíme podmienky aj celkom zblízka, no rozhodli sme sa prírode ustúpiť. Síce sme dnes nezistili ako vyzerá jaskyňa zvnútra, no máme dôvod, prečo sa sem vrátiť nabudúce.

Naša cesta teda dnes končí tesne pod vrcholom Roßloch (1 649 m.n.m), popri ktorom možno pokračovať k masívnemu vrcholovému krížu neďalekého Hochblasera (1 771 m.n.m).

Rozhliadneme sa teda aspoň po vrcholoch pokrytých snehom naokolo. Priamo pred nami je horský masív, kde v pozadí vytŕča vrchol Kaiserschild (2 084 m.n.m.), na ktorý sa dá vystúpiť ferratou.

Čaká nás zostup z vrcholu strmou cestou, ktorý sa začína brodením v snehu. Nikde v okolí nevidíme vyšliapaný chodník, ktorý by viedol ponad reálny turistický chodník, a tak nám nezostáva nič iné len sa po svojich stopách vrátiť k ferrate odkiaľ sme prišli a následne zamieriť smerom dole po stopách iných turistov. Málokto tuší, kadiaľ vedie cesta dole, a tak sú stopy opäť krížom-krážom nejednotne roztrúsené. Jedny z nich nás zavedú do slepej uličky na opačnú stranu hrebeňa a verím tomu, že na konci dňa tam musela byť vyšliapaná už aj diaľnica od všetkých, ktorí sa otáčali naspäť, aby našli správny smer.

Sneh ustupuje približne vo výške 1 300 m.n.m. Po brodení sa v snehu nasleduje prechod lesom, kadiaľ sa pred nami v uplynulých dňoch prehnala silná búrka a z času na čas musíme preskakovať povyvracané stromy aj s koreňmi vytrhanými zo zeme.

Pomaly začína zapadať slnko a nám sa občas pomedzi stromy naskytne pohľad na hru svetla v údolí.

Za lesom nás čaká ešte cikcakovito zostup po skalnatom chodníku sprevádzaný výhľadmi na jazero Leopoldsteiner See.

Dni sa pomaly skracujú, vďaka čomu sme ráno stihli vychádzajúce slnko a večer prichádzame zas pri zapadajúcom slnku. Každý denný čas ponúkajúci iné, ale vždy unikátne, scenérie krajiny. Vychutnávame si teda pohľad na jazero a posledné slnečné lúče opierajúce sa o masív Pffafensteinu (1 871 m.n.m.), kde mimochodom tiež vedie ferrata, ktorú si v budúcnu určite radi vylezieme.