Predné Solisko: tatranský vrchol dostupný v každom ročnom období
Pokiaľ by ste chceli zažiť vysokohorskú turistiku a chcete vystúpiť na nejaký ten vyšší vrchol, no nie ste na takéto túry zvyknutí, Predné Solisko môže byť skvelou vstupnou bránou do tohto sveta. Ide o tatranský vrchol presahujúci dvetisíc metrov, avšak výstupovú trasu zvládnu aj menej zdatní. Ak teda chcete skúsiť tento typ zážitku, ale nemáte veľa skúseností, alebo ich aj máte, ale nemáte na túru zrovna celý deň, Predné Solisko bude skvelou voľbou. Vrchol je prístupný počas celého roku, a ak je pekné počasie ponúka krásne výhľady nie len na okolité tatranské plesá, ale aj priamo na symbol slobody Slovákov – Kriváň, či vrcholy Nízkych Tatier.
Pohorie: Vysoké Tatry
Oblasť: Slovensko, Tatry
Vzdialenosť od Bratislavy: 322 km (03:45)
Parkovanie: v okolí Štrbského plesa (viaceré možnosti plateného parkoviska 8€-15 €); my sme parkovali oproti turistickej ubytovni za 10 € (súradnice)
Obdobie: november 2024
Trasa: Štrbské Pleso – Chata pod Soliskom – Predné Solisko – a späť
Vzdialenosť: 10,2 km
Prevýšenie: 770 m
Najvyšší bod: 2 117 m. n. m.
Náročnosť: ľahká
Čas: 5 hod
Sleduj nás aj na našich sociálnych sieťach, aby ti už neutiekol žiadny nový článok:
facebook //automnahory 👤
instagram @automnahory 📸
Pomaly sa blíži zima a v horských oblastiach sa začínajú vyskytovať snehové pokrývky, no veľká časť Vysokých Tatier je stále bez snehu. Rozhodli sme sa preto využiť túto príležitosť asi na poslednú vysokohorskú túru tohto roka.
Hoci vo Vysokých Tatrách platí od prvého novembra zimná uzávera a pohyb po turistických chodníkoch je značne obmedzený, stále existujú možnosti. Jednou z nich je navštíviť poľskú časť Tatier, kde zimná uzávera neplatí, alebo vystúpiť na prístupné vrcholy v slovenskej časti Tatier.
Na slovenskej časti sú v zime prístupné pre turistov aj dva známe vrcholy, a to Baranec (2 182 m.n.m.) v Západných Tatrách a Predné Solisko (2 117 m. n. m.) vo Vysokých Tatrách. My sme si vybrali druhý z nich.
Do Tatier sme dorazili už v predchádzajúci deň, a tak (v neskoršie) ráno vyrážame z obce Ždiar. Je zaujímavé sledovať rozdielne počasie naprieč pohorím. Zatiaľ čo v Belianskych Tatrách sú mínusové teploty a Havran (2 152 m. n. m.) so Ždiarskou Vidlou (2 142 m. n. m.) majú tenkú snehovú pokrývku, smerom na západ, mieriac na Štrbské pleso teplota stúpa, sneh sa úplne vytráca a vládne tu krásne slnečné počasie.
Parkujeme na parkovisku oproti turistickej ubytovni, ktoré je aj napriek zimnej uzávere takmer plné áut. Parkovné na celý deň stojí 10 €. Obúvame turistické topánky, na chrbát vyhodím ruksak a môžeme vyraziť.
Prvé metre kráčame po asfaltovom chodníku v hustom dave turistov smerom k Rázcestiu pred Heliosom. Po pár metroch už odbočujeme na lesný chodník (po červenej a žltej značke) k Štrbskému plesu.
Na chodníku okolo Štrbského plesa sa zo značenia odpájame (smer vpravo), aby sme kratšou cestou dorazili k ďalšiemu rázcestníku Štrbské Pleso Čerpačka. Ak má niekto chuť prechádzku si predĺžiť okružnou cestou okolo plesa môže zvoliť opačný smer (smer vľavo).
Tu sa už napájame na modrú značku, ktorá nás bude sprevádzať, až k Chate pod Soliskom. Nachádza sa tu široké priestranstvo, ktoré v zime (zrejme) slúži ako bežkárska trať.
Pomedzi stromy je možné zahliadnuť aj skokanský mostík.
Nenechajte sa však zviesť pohodlnou cestou a početnými ľuďmi pokračujúcimi po tejto širokej ceste (inak sa budete musieť vracať ako my). Turistický chodník vedie súbežne s bežkárskou traťou len krátky úsek a potom sa pri drevenej stavbe odpája nenápadne do lesa. Aj vďaka tomu, sa tu však výrazne znížila hustota turistov.
Vychádzame teda po kamenných schodoch popri drevenej stavbe, ktorá vyzerá, že už len chátra, a vchádzame do lesa.
Prichádzame na typický tatranský chodník a začíname mierne stúpať. Na jednom mieste sa stromy rozostúpia a otvára sa nám výhľad na Štrbské pleso, my preto nevynecháme príležitosť nakrátko sa potešiť touto scenériou.
Cesta lesom netrvala veľmi dlho a stromy začínajú ustupovať, objavujú sa pred nami prvé piliere lanoviek a prichádza krátky úsek strmého stúpania. Po jeho prekonaní nám bola odmenou nádherná scenéria za chrbtom.
Turistický chodník pokračuje po prašnej ceste. Treba sa preto pripraviť na to, že po tejto túre budú topánky, ale aj nohavice kompletne zaprášené, pripravené na čistenie.
Stúpame stále vyššie a po pravej strane nám začínajú robiť spoločnosť prvé štíty veľhôr.
V diaľke pred nami už môžeme vidieť Predné Solisko aj stanicu lanovky, predtým ako sa k nej dostaneme nás však čaká ešte celkom slušné stúpanie.
Prichádzame k stanici lanovky. Tu už sa nachádza množstvo (ne)turistov, ktorý si cestu skrátili týmto spôsobom.
Urobíme si krátku prestávku, aby sme sa poobzerali po okolí. Výstup na Predné Solisko je jednou z túr, kde máte k dispozícii takmer celú trasu úžasné výhľady, samozrejme, ak Vám zrovna praje počasie.
Prechádzame ku Chate pod Soliskom, táto však nie je jedinou stavbou a nachádza sa tu aj modernejší tzv. Bivac Pizza. V lete sa v okolí chát nachádzajú lehátka, kde je možné vyvaliť sa, pozorovať okolie a užívať si slnečné lúče. V tomto období tu už však nijaké lehátka nie sú.
My popri rázcestníku s horským nosičom pokračujeme smerom ďalej k vrcholu, po červenej. Upozorňujeme však, že v kosodrevine si treba dávať pozor na výskyt medveďa dreveného.
Výškové metre pribúdajú pomerne rýchlo a už po pár krokoch sledujeme chatu z výšky.
Užívame si výhľady na Furkotskú dolinu, ktorá je aj v tomto ročnom období pomerne zelená, a v pozadí sledujeme hmlou zaliatu krajinu.
Výstup nie je extrémne náročný, vedie po kameňoch väčšinu času uložených do akýchsi schodov, čo výstup značne uľahčuje.
Po ľavej strane nám začína vykukovať aj Kriváň a vidíme z neho stále väčšiu a väčšiu časť.
Ani sme sa nenazdali, a sme pod vrcholom, kde opäť stretávame davy ľudí.
Na vrcholovú fotku sa síce musela stáť rada, ale to trochu čakania stálo za to.
Z vrcholu vidno na Mlynickú dolinu a jej plesá, ktoré sú už čiastočne zamrznuté.
Priamo pred nami sú ďalšie väčšie soliská (vrcholy), ktoré už však nie sú turisticky prístupné.
Nachádza sa tu skalná hromada, na ktorú možno vyliezť a poobzerať sa na všetky strany.
Na vrchole sme už strávili pomerne veľa času a pri teplote blížiacej sa záporným číslam v spojení s vetrom nám začína byť zima. Musíme teda vytiahnuť ďalšie vrstvy, aby sme neprimrzli. Zjeme ešte bagety, ktoré sme si pribalili so sebou a pomaly sa vydávame na cestu dole.
Zostup bol rýchly, ani sme sa nenazdali a sme opäť pri chate a horskom nosičovi, kde už fúka o poznanie menej.
Od chaty je už cesta menej strmá ponúkajúca celým zostupom nádherné scenérie. Prechádzame opäť prašnou cestou, kráčajúc v ústrety skokanskému mostíku.
Čoskoro vchádzame do lesa, kde sa zlatisté lúče slnka predierajú pomedzi konáre stromov. V tomto ročnom období začína slnko zapadať naozaj skoro.
Prichádzame opäť k plesu, odtiaľto je to už len nenáročná prechádzka k autu.
Výstup na Predné Solisko bol príjemný krátky výlet, ide snáď o časovo najdostupnejší vysokohorský výstup, ktorý nie je zvlášť náročný a zvládnu ho aj menej zdatný. Za trochu námahy vás vrchol odmení úžasným zážitkom z hôr a nezabudnuteľnými výhľadmi.
Takto sme si osviežili zážitky z množstva úžasných tatranských, a najmä alpských dobrodružstiev, ktoré sme v tomto roku zažili.
Komentáre