Königswarte: za Karpatami netradične do Rakúska

Keď sa povie rakúske hory, každý si predstaví hneď Alpy, už menej ľudom však napadne, že v Rakúsku sa nachádzajú aj Karpaty. Hainburské vrchy sú pokračovaním pohoria Malých Karpát za Dunajom v Rakúsku, ide zároveň o najzápadnejšiu časť horskej sústavy Karpaty. Tieto malebné kopčeky v okolí Dunaja ponúkajú rýchle poldenné prechádzky prírodou, ktoré si nevyžadujú veľkú kondíciu.

Lokalita: Königswarte (alebo tiež ako Hindlerberg)

Pohorie: Hainburské vrchy

Oblasť: Rakúsko, Dolné Rakúsko

Vzdialenosť od Bratislavy: 8,6 km (00:10)

Parkovanie: neplatené pri schátranej výrobni bioplynu (súradnice)

Obdobie: marec 2025

 

Trasa: bývalá výrobňa bioplynu – zrúcanina hradu Pottenburg – výhliadková veža Königswarte – a späť

Vzdialenosť: 5 km

Prevýšenie: 200 m

Najvyšší bod: 344 m. n. m.

Náročnosť: veľmi ľahká

Čas: 2,5 hod

 

Sleduj nás aj na našich sociálnych sieťach, aby ti už neutiekol žiadny nový článok:

facebook //automnahory 👤

instagram @automnahory 📸

 

Na našu prvú tohtoročnú turistiku, či skôr len krátku prechádzku prírodou, sme vyrazili už v prvý marcový víkend práve sem. Rozhodli sme sa pre rýchly výlet za hranice Slovenska, ktorý nás zaviedol na miesta s nielen krásnymi výhľadmi, ale aj objavovaním zrúcanín starého hradu. Lesná cesta nás viedla najprv k zrúcanine hradu Pottenburg a ďalej k vyhliadkovej veži, z ktorej sa nám naskytol úchvatný pohľad na Bratislavu a jej okolie. Tento výlet, ktorý trval len pár hodín, nám pripomenul, aké jednoduché a príjemné je opäť využiť víkend na objavovanie zaujímavých miest, a to nie len na Slovensku, ale aj kúsok za hranicami.

Podobne ako iné naše výlety aj tento výlet sa začal spontánne s prstom na neznámom mieste na mape. Tentokrát sme sa rozhodli pozrieť na Bratislavu z vyhliadkovej veže našich susedov v Rakúsku. Cesta z Bratislavy trvala len pár minút cez rakúske hranice (diaľničná známka nie je potrebná) a čoskoro sme sa ocitli na ceste pod hradom Pottenburg.

Parkovali sme pri ceste vedľa areálu bývalej výrobne bioplynu. Vybrali sme sa po menej frekventovanej trase, vďaka čomu sme zo začiatku na lesnej ceste nikoho nestretli. Väčšina turistov vyráža z opačnej strany kopca z neďalekej obce Berg, to však vynechajú zrúcaninu hradu, ktorá je takto priamo na trase a my k nej nemusíme zachádzať.

Vyrážame po asfaltovej ceste smerom do lesa.

 

Po pár minútach chôdze sme sa ocitli obklopení prvými tohtoročnými snežienkami, ktoré vystrčili hlavy zo zeme pri turistickom chodníku a je ich tu naozaj neúrekom. S každým krokom cítime, že zima už pomaly ustupuje a jar je na dosah. Párkrát sa zastavíme, aby sme skontrolovali našu trasu pomocou aplikácie mapy.cz. Sme stále na správnej ceste, aj keď sem-tam chýba červená turistická značka.

Prechádzame popri vinohradoch, ktoré stráži hrdzavý jeleň.

Asfaltová cesta tu končí a pokračujeme ďalej lesnou cestičkou. 

Po chvíli nás chodník doviedol k oploteniu so železným rebríkom, čo nás prinútilo k malému dobrodružstvu – preliezaniu – a nie je dnes posledné. Na plote viselo varovanie o elektrických drôtoch, takže sme museli byť opatrní. Na druhej strane nás upozorňuje neprehliadnuteľná žltá tabuľa na väčší výskyt divokej zveri nakoľko vchádzame do diviačieho revíra, tiež je tu upozornenie na nočné poľovné cvičenia.

Od značky pokračujeme smerom vpravo, kde sa napojíme na lesnú cestu, ktorou pokračujeme ďalej. Pomedzi stromy sa vytŕčajú nenápadné hradby zrúcaniny.

Lesná cesta najprv obchádza hrad zprava a postupne zamieri priamo k nemu. V úrovni hradu sa dá pokračovať ďalej alebo zamieriť bližšie k hradbám.

Vybrali sme sa k hradbám. Prekvapí nás rozloha a zachovalosť zrúcanín starého hradu.

Sme tu úplne samy, v tichu lesa, prechádzame pomedzi stáročne hradby a objavujeme zákutia hradu.

Hlavná veža hradu má z jednej strany otvor, ktorým sa dá vojsť dovnútra.

 

Z inej strany trčali laná do skalného okna nachádzajúceho sa vo výške, rozhodli sme sa teda preskúmať vyššie podlažia veže a do okna vyliezli. Na poschodí sa nachádza rozľahlá miestnosť s kamennou klenbou a úzke schodisko, ktoré vedie na ďalšie podlažie. Toto podlažie je zároveň posledné (celkovo teda prízemie + 2 podlažia), vyššie sa už ísť nedá, hoci vrchol stien veže je stále vysoko.

Až tu pri veži sme stretli prvých turistov, tiež zo Slovenska, s ktorými sme sa krátko porozprávali a pokračovali v objavovaní ďalej.

Po krátkej exkurzii opúšťame hrad a vraciame sa na lesnú cestu.

Stúpame vyššie smerom k vyhliadkovej veži. Lesná cesta sa nám napojí na asfaltovú a na križovatke stojí aj tabuľa, ktorá označuje hrad, kde sme si pred pár minútami spravili prehliadku. Pottenburgu v diaľke sekunduje Bratislavský hrad.

Ďalej pokračujeme po asfaltovej ceste, kde sa vyhneme autu vojenskej polície a pred areálom zabezpečeným kamerami a oplotením zamierime prudko doprava. Už z cesty vidíme na vyhliadkovú vežu. Ale skôr ako na ňu vybehneme, opäť nás čaká preliezanie plota.

Na vyhliadkovej veži stretávame pár ďalších turistov aj so štvornohými spoločníkmi. Naspodku veže sa nachádzajú informačné tabule a pokladnička (symbolický poplatok 1€). Do pokladničky nahádžeme mince a vybehneme na vrchol vyhliadkovej veže.

Vrcholom dnešného dňa je perfektný výhľad na všetky smery. Avšak ako tradične na vrchu veže fúka nepríjemný vietor, preto prehodíme cez seba bundy. Dnes sme si našťastie nezabudli ani ďalekohľad – odporúčame ako povinnú výbavu na vyhliadkové výlety ako je práve tento. Vidno na Bratislavu, Kamzík, Devín a z ďalšej strany zas na okolie Hainburgu a veterné turbíny.

Schádzame dole a pod vyhliadkovou vežou si na neďalekých lavičkách spravíme malý piknik. Vyberáme horúci čajík a zjeme koláč.

Hoci išlo len o krátky víkendový výlet, ktorý nezaberie viac ako pol dňa, bol to presne ten druh regenerácie, ktorý si človek niekedy najviac praje. Aspoň malý únik z obyčajného mestského života a načerpanie nových síl.

Už sa tešíme na poriadne horské dobrodružstvá, ktoré má pre nás prichystané rok 2025, a ako sa s nimi podelíme aj s ostatnými formou blogu 