Veľký Rozsutec: okružnou trasou na najobľúbenejší turistický cieľ

Tento rok sme už navštívili niekoľko krajín, no na slovenskej turistike sme ešte neboli. Vybrali sme si teda za cieľ jeden z najvyhľadávanejších turistických vrcholov vôbec – Veľký Rozsutec. Zvolili sme okružnú trasu, aby sme toho zažili čo najviac. Cez riekou vytvorené tiesňavy a železné rebríky Jánošíkových dier sme si to vyšliapali až na vrchol Veľkého Rozsutca, a aby toho nebolo málo pridali sme si aj ten Malý, ktorého strmé svahy naozaj prekvapia.

Lokalita: Veľký Rozsutec

Pohorie: Malá Fatra 

Oblasť: Slovensko, Horné Považie

Vzdialenosť od Bratislavy: 230 km (2:15 hod)

Parkovanie: pri hoteli Diery (súradnice), spoplatnené sumou 10 € na 12 hodín

Obdobie: september 2025

 

Trasa: parkovisko pri Bielom potoku –  Ostrvné – Podžiar – Pod Pálenicou – Pod Tesnou Rizňou – Pod Tanečnicou – Medzirozsutce – Veľký Rozsutec – Medzirozsutce – Sedlo Zákres – Malý Rozsutec – Podrozsutec – parkovisko pri Bielom potoku

Vzdialenosť: 16,00 km

Celkové prevýšenie: cca 1 200 m.

Najvyšší bod: 1 610 m. n. m. 

Náročnosť: stredne náročná

Čas: 7,5 hod

 

Sleduj nás aj na našich sociálnych sieťach, aby ti už neutiekol žiadny nový článok:

facebook //automnahory 👤

instagram @automnahory 📸

 

 

Parkujeme na parkovisku pri Bielom potoku. Dnes nás čaká turistika v Malej Fatre, takže ferratový set a prilbu sme nechali doma, namiesto toho si ideme vychutnať krásy slovenských hôr.

Za náš dnešný cieľ sme si vybrali jeden z najobľúbenejších slovenských vrcholov - Veľký Rozsutec (1 610 m. n. m.). 

Vo vzduchu cítiť prichádzajúcu jeseň a ráno je o niečo chladnejšie ako tomu bolo v predchádzajúce týždne. Uplynulé dni k tomu ešte pršalo, takže očakávame blato minimálne po kolená. Obliekame viaceré vrstvy oblečenia, nízku nástupovú obuv sme vymenili za vysoké turistické topánky, a vyrážame na turistický chodník po modrej turistickej značke - smer Jánošíkove diery.  

Najprv prechádzame ponad potok a potom vchádzame hlbšie do lesa nasledujúc Hlboký potok.

Musím uznať, že načasovanie nám naozaj vyšlo (aspoň tu v týchto miestach), vďaka skorému rannému štartu a pokročilému času (september by sa už dal považovať za obdobie mimo sezóny) stretávame na turistickom chodníku len pár turistov. Čo však ešte netušíme, situácia sa zmení na vrchole Veľkého Rozsutca, resp. pri zostupe z neho, kde nepomôže ani naše skvelé načasovanie.

Na niektorých miestach je turistika obohatená o prechod drevenými alebo oceľovými mostami, inde sú zas pripevnené kovové reťaze.

Turistický chodník je naozaj pestrý a skalnaté útvary vytvárajú nezvyčajnú atmosféru, keď občas prechádzame cez vodou vyrazené skalné úžiny.

Potok na chvíľu opúšťame a vychádzame na čistinku. Vonku je síce svetlo, no slnko ponad kopce stále nevyšlo.

Netrvalo dlho a potok je znova tu. Tentokrát nás však čakajú prudšie stúpania rebríkmi.

Miestami trasa pokračuje aj priamo cez koryto potoka a chce to trochu vynaliezavosti nenamočiť si topánky.

Nasledujúc modrú značku prichádzame až k smerovníku Pod Tanečnicou, odkiaľ by to malo byť už len kúsok do Sedla Medzirozsutce. Tu sa nám už ukazuje Malý Rozsutec (1 344 m. n. m.) a prvé slnečné lúče. 

V sedle opúšťame modrú značku a čaká nás prudšie stúpanie po červenej. Prechod turistickými chodníkmi nám komplikuje premočený chodník a všadeprítomné blato. Je však zaujímavé v blate rozpoznávať rôzne stopy, a to nielen ľudské. Po chvíli si uvedomím, že rozpoznávaním stôp vlastne len hľadám stopy po labách veľkých huňatých stvorení, ktoré mi vyvolávajú hrôzu pri predstave náhodného stretnutia sa. Žiadne stretnutie s medveďom hnedým sa však dnes nekonalo a je to len dobre.

Keď už sa zdá, že nemôžeme byť ďaleko od vrcholu Veľkého Rozsutca, opak je pravdou a prichádzame len ku krátkej rovinke, za ktorou pokračuje stúpanie skalnatými útvarmi.

Ešte skôr ako budeme pokračovať rozhliadame sa po okolí. Otvára sa nám tu pohľad na krajinu pod kopcami zaliatu hustou hmlou, pekná inverzia. V pozadí trčí Veľký Choč (1 611 m. n. m.).

Ďalší úsek vedie viac-menej strmým stúpaním po skalnatom chodníku. Ako stúpame vyššie otvárajú sa nám výhľady na vzdialenejšie vrcholy, aj Tatry pre nás z netradičného uhla.

Čaká nás posledná časť výstupu, po skalách s výhľadmi z hrebeňa.

V pozadí sledujeme Stoh (1 607 m. n. m.) a ešte kúsok za ním Vrátnu dolinu.

Tento úsek si už miestami vyžaduje zapojiť všetky končatiny a pripomína nám naše náročné alpské výlety. 

 

Pri vrcholovom kríži nesmie chýbať vrcholová fotka.  Ľudí je tu zatiaľ minimum, čo vítame. Usadíme sa ďalej od kríža a spravíme si krátku pauzu na jedenie a pitie. Dnes sme si so sebou zobrali slaninový toast, pre dve osoby je nám však jedno balenie aj málo, ale keďže keksíky zostali doma, musí nám to stačiť. Vďačným doplnkom je iontový nápoj, ktorý si už nejaký čas zvykneme brávať na turistiku so sebou. Od kedy sme si ho začali pribaľovať do turistických batohov znížila sa nám spotreba vody počas turistík, čo má jednu výhodu – poznateľne ľahší ruksak.

Máme v pláne spraviť si okruh a prejsť aj Malým Rozsutcom. Z Veľkého Rozsutca sa tak vraciame naspäť do Sedla Medzirozstuce po rovnakej červenej turistickej značke. Horšie ako smerom hore sa ide dole. Tým, že turistický chodník je mokrý, na skalách a kmeňoch stromov sa šmýka. Jediné šťastie je že, keď človek zíde z hrebeňa nižšie do lesa, v obklopení stromov to nie je na zem tak ďaleko. Takže aj keď v jednej chvíli pád na zadok tlmím rukami, ani by nebolo kam sa kotúľať. Okrem toho sa vyhýbame skupinkám turistov, ktorí ešte len miera na vrchol.

 

V Sedle Medzirozsutce sú už davy turistov, ďalšiu časť z nich sme stretali už pri zostupe. Na Malý Rozsutec vedie červená a zelená turistická značka, resp. do Sedla Zákres (pod Malým Rozsutcom) vedú obe, potom je potrebné sa odpojiť a pokračovať ďalej už len po zelenej do záverečného úseku doisteného kovovými reťazami. Zdá sa mi, že výstup na Malý Rozsutec je síce kratší, no za to technicky náročnejší a strmší. 

Prichádzame na vrchol odkiaľ sledujeme miesta, kde sme ešte pred chvíľou stáli. Teraz je však na vrchole Veľkého Rozsutca už mnoho turistov. 

Po ďalšej pauze na vrchole pokračujeme ďalej, tentokrát sa nevraciame opäť do Sedla Medzirozsutce, ale priamo z vrcholku Malého Rozsutca nasledujeme zelenú turistickú značku a začíname zostupovať druhou stranou. 

Úsek tesne pod vrcholkom je istený oceľovým lanom a terén je dosť nepríjemný, pripomínajúci jednoduchšie ferraty. 

Tento úsek však nie je dlhý a po zídení pár výškových metrov pokračujeme ďalej lesom. Pod chvíľou však mierne spomalím „aj ty máš pocit, že zbieraš pavučinu?“, hladíme na seba „poď prvý, zlatko“ doplním. „To čo je toto za lacný trik?“ spýta sa a vykračujeme si ďalej lesom. 

Lesné chodníčky sú však kvôli predchádzajúcim daždivým dňom riadne rozmočené a strmý svah v kombinácii s blatom je poriadna výzva.

Vychádzame z lesa v usadlosti Podrozsutec, odkiaľ je to už len pohodová prechádzka späť na parkovisko.

Po príchode na parkovisko využívame blízkosť potoka, aby sme sa zbavili tej hordy blata nalepenej na topánkach, a tí nešikovanejší sa okúpali aj viac akoby chceli.