Reisalpe: kam až siaha územie Hohe Wandu?

Keď sa povie Hohe Wand viacerým zasvieti kontrolka známeho miesta v Rakúsku, menej známe je však pohorie, do ktorého patrí – Gutensteinské Alpy. Zatiaľ čo známa náhorná plošina sa nachádza na jeho východnom konci, najvyšší vrchol Reisalpe je na úplne opačnej, západnej strane pohoria. Hoci nejde o nejakého výškového rekordéra, a to ani vďaka prívlastku najvyšší, s pridaným snehom v zimnom období môže byť ideálnym cieľom tvojho nového dobrodružstva.

Lokalita: Reisalpe

Pohorie: Gutensteinské Alpy

Oblasť: Rakúsko, Dolné Rakúsko

Vzdialenosť od Bratislavy: 179 km (2:10 hod)]

Parkovanie: dedina Furthof (súradnice), bezplatné pri domoch

Obdobie: november 2025

 

Trasa: Furthof – Schöntal – Blümelhof – Nagelland Alm – Reisalpe – a späť

Vzdialenosť: 17,00 km

Celkové prevýšenie: cca 1 030 m.

Najvyšší bod: 1 399 m. n. m. 

Náročnosť: ľahká

Čas: 6,0 hod

 

Sleduj nás aj na našich sociálnych sieťach, aby ti už neutiekol žiadny nový článok:

facebook //automnahory 👤

instagram @automnahory 📸

 

Na najvyššom kopčeku Viedenského lesa (Schöpfl 893 m. n. m.) sme objavili čaro zimnej turistiky. Netrvalo dlho a objavilo sa víkendové okno pekného počasia, ideálne na krátky výstup na jeden z nižších vrcholov rakúskych Álp. Zvažujeme ísť na Windberg a brodiť sa snehom vo výške 1 903 m. n. m. alebo Reisalpe s o niečo menšou nadmorskou výškou 1 399 m. n. m.

Vyberáme si nižší a o to bezpečnejší výstup na Reisalpe (1 399 m. n. m.). Cesta z Bratislavy trvá 2 hod, preto nám stačí vyraziť pred 6:00 a na miesto prichádzame s východom slnka, teda toho slnka, ktoré by vychádzalo, keby nebola obloha zatiahnutá oblakmi.

Pôvodne sme chceli parkovať na parkovisku pri Bille, avšak keď prichádzame na miesto na parkovisku sú umiestnené tabule s informáciou, že parkovisko slúži pre zákazníkov Billy a dovolené parkovanie je na 1 hod. Keďže nechceme riskovať zbytočné komplikácie, pokračujeme autom kúsok vyššie v smere turistickej cesty a odparkujeme to pri ceste.

Vo Vysokých Tatrách a v Západných Tatrách je pre dnešný deň vyhlásená lavínová výstraha, tu v Gutensteinských Alpách široko-ďaleko žiadneho snehu kto vie, či dnes budeme obdivovať zasnežené vrcholky alebo to bude bez snehu. Akokoľvek sme pripravení aj na zasnežené prostredie, v ruksaku si nesieme retiazkové mačky (alebo ako by povedali českí kolegovia „nesmeky“).

Pokračujeme po štrkovej ceste pomedzi pár odľahlých domov, ktorá by mohla mylne zvádzať vyviezť sa autom ešte vyššie, je tam však zákaz parkovania (nie, že by sme to predtým skúšali).

Pri poslednom dome prichádzame na križovatku troch ciest, kde sa vydávame vpravo smerom nahor. Hmla na oblohe sa trochu rozostúpila a otvoril sa nám výhľad na náprotivný vrchol, ktorý oblieva ranné oranžové svetlo. 

Pokračujeme v smere značiek, ktoré značia náš smer “Reisalpe”. Pohodlnú širokú cestu zachvíľu nahrádza pomerne strmý žľab plný mokrých listov a pribúdajúceho snehu, ideálna kombinácia na pošmyknutie.

Po vylezení žľabu sa na vrchu jeho stúpania nachádza niečo ako poľovnícky posed. Odtiaľto začína príjemná prechádzka v hrebeňovej časti kopca, avšak po zalesnenom úseku, takže bez výhľadov.

Strieda sa tu mierne stúpanie a klesanie, ktoré človek takmer nevníma. Slnečné lúče sa predierajú pomedzi kmene stromov a vytvárajú príjemnú atmosféru.

Výhľady sa otvorili a nám sa naskytá pohľad na okolitú panorámu dominantných vrcholov susedných Mürzstegských Álp. V diaľke vidíme dlhý hrebeň vrcholu Göller (1 766 m. n. m.) a výrazne trčiaci vrchol Gippel (1 669 m. n. m.).

Pokračujeme v ceste a čaká nás opäť výraznejšie dlhšie stúpanie. Po jeho zdolaní sa ocitáme opäť na širokej lesnej ceste, ktorá je však celá zľadovatená. Vyberáme teda mačky.

Pokračujeme zamrznutou cestou za sprievodu praskania ľadu, do ktorého sa zabárajú železné hroty. Prechádzame okolo budov, ktoré vyzerajú opustené, niektoré už poriadne dlhú dobu (ich zvyšky).

Cesta tu prudko odbáča, takmer o 360 stupňov. Nasleduje stúpanie a víta nás brána do údolia Nagelland Alm. V diaľke medzi stromami zahliadneme výraznú skalnú pyramídu. To je Ötscher (1.893 m. n. m.), tzv. rakúsky Matternhorn a naša niekdajšia turistická premiéra v Rakúsku.

Pokračujeme stále vyššie zasneženým svahom s vyrastajúcim Schneebergom za chrbtom. Stúpame teda hodnú chvíľu a niektorý z nášho dvojčlenného tímu z toho veru nie sú nadšení...

Cieľ sa ale zdá už na dohľad, po približne hodine nekončiaceho stúpania sa nám v diaľke objaví chata. Nachádza sa hneď pod vrcholom, už to teda nemôže byť ďaleko.

Prichádzame k chate, viditeľnosť je priam výborná. Okrem mohutného Ötscheru zahliadneme úplne v diaľke až do Ennstalských Álp, kde trčí veľmi povedomý trojzubý masív – Admonter Reichenstein (2 251 m. n. m.).

Vrcholová plošinka je pred nami, Reisalpe dosiahnutý! So svojou výškou 1 399 m. n. m. ide o najvyšší vrchol pohoria Gutensteinské Alpy. Nejde síce o žiadneho rekordéra, ale v tomto zimnom období rozhodne poteší.

Do rovnakého pohoria patrí aj už viac známy Hohe Wand, rozdiel je však v tom, že ten sa nachádza (v smere od Slovenska) na jeho najbližšom okraji a  Reisalpe naopak na tom najvzdialenejšom.

Okrem vrcholového kríža je tu aj malá kaplnka a skalná formácia, s panorámou zasneženého Schneebergu v pozadí.

Na vrchole sme sa celkom zdržali, dopriali si turistický obed, horúci čaj z termosky a čaká nás zas cesta nadol rovnakou trasou. Nadol nám to už zasneženým svahom išlo o niečo rýchlejšie.