Babky: nenáročný okruh, výhľady a tatranský vrchol prístupný aj počas zimnej uzávery

V čase zimnej uzávery je väčšia časť Tatier a ich vrcholov neprístupná, no predsa len sa dajú nájsť miesta, ktoré možno navštíviť a stoja za to. Jedným z takto prístupných vrcholov sú aj Babky. Síce nejde o nijaký impozantný skalný vrchol, ale túra naň má  čo ponúknuť: okružná trasa, menej náročný terén, či nonstop panoráma Nízkych alebo Západných Tatier. V závere túry sa ponúka aj možnosť občerstviť sa na horskej chate.

Lokalita: Babky

Pohorie: Západné Tatry

Oblasť: Slovensko, Liptov

Vzdialenosť od Bratislavy: 290 km (3:10 hod)

Parkovanie: Bobrovecká vápenica (súradnice), bezplatné

Obdobie: december 2025

 

Trasa: Bobrovecká vápenica – Rázcestie nad Kameňolom – Rázcestie pod Babkami – Babky – Sedlo Predúvratie – Chata pod Náružím – Rázcestie pod Babkami – Rázcestie nad Kameňolom – Bobrovecká vápenica

Vzdialenosť: 13,2 km

Celkové prevýšenie: cca 1 000 m.

Najvyšší bod: 1 585 m. n. m. – avšak Babky 1 566 m. n. m.

Náročnosť: ľahká až mierna

Čas: 5,5 hod

 

Sleduj nás aj na našich sociálnych sieťach, aby ti už neutiekol žiadny nový článok:

facebook //automnahory 👤

instagram @automnahory 📸

Vyrazili sme si na predĺžený víkend na Liptov a ako by to bolo nevyužiť jeden z týchto dní na horský výlet.

Pôvodný plán bol pozrieť sa na Baranec (2 184 m.n.m.), najvyššie prístupné miesto u nás v zime. Keďže nás ale časovo obmedzovali hotelové raňajky a večer sme chceli stihnúť ešte wellness, rozhodli sme sa pre menej časovo náročnú alternatívu. V hre bola Poludnica (1 548 m.n.m.) alebo Babky (1 566 m.n.m.).

Voľbu nakoniec vyhrali Babky, jeden z mála prístupných tatranských vrcholov počas zimnej uzávery. Nasadáme do auta smer Bobrovec. Parkujeme na parkovisku pri turistickej značke Bobrovecká vápenica.

Iba kúsok od parkoviska sa nachádza malá kaplnka, pri ktorej sme sa na chvíľu pristavili.

Pekná asfaltová cesta pokračuje ešte oveľa ďalej, avšak nachádza sa tu značka povoľujúca vjazd len pre dopravnú obsluhu. Pokračujeme teda pešo.

Hmm… tie Babky teda nevyzerajú ako taký tradičný tatranský vrchol, navyše ešte aj bez snehu. V diaľke vidíme skalné útvary Sokol (1 366 m.n.m.) a Mních (1 460 m.n.m.).

Prichádzame k chate kde asfaltová cesta končí. Musíme povedať, že tej dopravnej obsluhy v tejto časti lesa chodí naozaj neúrekom. Nuž čo, pekne sme si to prešli po svojich. 

 

Vchádzame do lesa, kde nás víta značka hranice Tatranského národného parku a tiež pomyselná brána vytvorená stromom.

Oddych bol len pár krokov, prichádza nemilosrdné stúpanie hustým koreňovým systémom.

Korene síce neskôr ustupujú, avšak stúpanie ostáva. Náladu nám zlepšujú slnečné lúče predierajúce sa lesom. 

 

Prichádzame k Rázcestiu pod kameňolomom, odtiaľto je to už príjemná prechádzka. Súbežne tu s turistickou značkou totiž vedie aj cyklochodník.

Konečne sa nám tu les trochu otvára a vidíme nejaké prvé skaly. Pomaly sa začína objavovať aj sneh. 

Prichádzame k Rázcestiu pod Babkami, cesta sa tu rozdeľuje. Pokračovať sa dá prudko hore zelenou alebo miernejším stúpaním modrou. 

 

Vyberáme si stúpanie. Cesta je pomerne náročná, keďže nám ju komplikuje klzké blato, ktoré vystriedalo sneh. Chodník tu nie je moc zreteľný a tak len hľadáme kadiaľ máme ísť. Odmenou sú nám však výhľady. 

Po pravej strane máme zasnežené vrcholy Západných Tatier, a za chrbtom zas tie v Nízkych Tatrách. Robíme si teda krátku prestávku na obdivovanie okolia. “Pozri, tam by mala byť aj Jalovecká kopa.” hovorím, na čo dostanem otázku “a kde je Jalovec?” nechápem prečo sa pýta na Jalovec “aký Jalovec?“ na čo to dostanem nechápavý pohľad tentokrát od Zuzky “no ten Jalovec, kam sme chceli ísť v lete” už mi svitne, uškrniem sa “to si si ale pomýlila krajinu, Jalovec je v Slovinsku”. Aj nás táto naša konverzácia pobavila, keďže Jalovec je na našom zozname, kam chceme ísť rovnako ako hrebeň Západných Tatier, ibaže sú to vrcholy od seba stovky kilometrov vzdialené.

Od vrcholu už nie sme ďaleko no posledné výškové metre veru nie sú zadarmo, stúpanie je obstojné.

Prichádzame na vrchol, ktorý je však bez snehu. Skladáme teda ruksaky nech sa posilníme a poobzeráme okolie ďalekohľadom. Zatiaľ čo my sme tu úplne sami, pozorujeme, že Baranec je slušne turisticky výťažený.

Nízke Tatry sú odtiaľto celé ako na dlani, a s trochou snahy vidno aj Chatu pod Chopkom a lyžiarske vleky a zjazdy. 

Keďže vietor nám tu značne znižuje komfort, po tejto pauze nám začína byť celkom zima. Pokračujeme teda naspäť, aj keď… nie tak úplne. Vracať sa budeme inou trasou a urobíme si okruh. 

To že sme prešli na južnú stranu je citeľne znať. Objavili sa tu poriadne kopy snehu.

Z tejto strany vrchol Babiek možno trochu pripomína takú skalnú hlavu s babičkovskou šatkou, chce to trochu predstavivosti. 

Prechádzame Babkovou priehybou pod Sedlo Predúvratie. Zatiaľ sme za celý deň takmer nikoho nestretli.

Cestou sa nám naskytne pohľad aj na Chočské vrchy a zasneženú Malú Fatru v pozadí.

Síce sme na ceste na zostupe, no celkom paradoxne stúpame. Niektorým členom tímu sa to zjavne nepáči a nevyhneme sa šomraniu. 

Prichádzame pod Sedlo Predúvratie, ktoré je fakticky dnešným vrcholom, keďže je o pár metrov vyššie ako Babky.

Tu sa začína aj zimná uzávera, ale napriek tomu vyzerá cesta na Sivý vrch (1 805 m.n.m.) prešľapaná. Z tohto uhla je tento názov naozaj príznačným.

My odtiaľto prudko zabáčame a pokračujeme po modrej smerom späť. Opäť sa nám naskytá panoráma ostrých vrcholov Západných Tatier.

Cesta pokračuje pomedzi stromy a niektorým robí brodenie sa snehom celkom radosť. 

 

V diaľke vidíme styčný bod - Chatu pod Náružím. Prvý krát v tento deň sme narazili na väčšie príznaky civilizácie v tejto časti Západných Tatier.

Pod chatou sa nachádza studnička, ktorá však narozdiel od chodníka nie je zamrznutá. Takmer som to neustál.

Pokračujeme ešte chvíľu lesom a stromy opäť ustúpia, nasleduje čistinka a opäť pohodlná cyklocesta. Cestou stretáme turistov, ktorí majú namierené prespať na chatu. Prehodíme s nimi pár slov, zajtra majú v pláne pokračovať na vrchol a urobiť si okruh z opačnej strany ako my dnes.  

Na Rázcestí pod Babkami sa pripájame na známu trasu z rána, ostáva teda len návrat k autu.

Sneh síce z chodníka už zmizol, no mokré korene stromov sú zradné, nevyhol som sa úrazu. Našťastie som obišiel bez vážnejšej ujmy a okrem pošramoteného ega z toho bude len poriadna modrina.