Pfaffenstein: via ferratou na očarujúci vrchol nad dedinkou Eisenerz

Niektoré horské vrcholy sú jednoducho čarovné, raz ich uvidíte a nemôžete ich dostať z hlavy. Inak tomu nebolo ani v tomto prípade, odkedy sme si Pfaff obzreli prvýkrát ubehli takmer 2 roky. Niekoľkokrát sme si ho medzitým obzreli ešte z diaľky, ale dnes prišiel čas pozrieť si ho dôkladne a z blízka. A ako lepšie si horský vrchol pozrieť z blízka ako ferratovým okruhom?

Sleduj nás aj na našich sociálnych sieťach, aby ti už neutiekol žiadny nový článok:

facebook //automnahory 👤

instagram @automnahory 📸

 

Základné informácie:
Miesto:	Pfaffenstein Westgipfel
Pohorie:	Hochschwab
Krajina a oblasť	Rakúsko, Štajersko
Vzdialenosť od Bratislavy:	240 km, 03:00 h
Možnosti parkovania:	na konci ulice Austraße (súradnice); bezplatné
Obdobie našej návštevy:	jún 2026
Druh aktivity:	via ferrata
Trasa:	parkovisko - Eisenerzer Klettersteig - Pfaffenstein Westgipfel - Südwandsteig – parkovisko
Vzdialenosť:	cca 7,5 km
Celkové prevýšenie:	cca 1 100 m
Najvyšší bod:	1 865 m. n. m.
Trvanie:	7,5 h (vrátane viac ako hodinového relaxu na vrchole)
Náročnosť:	náročná turistika (stupeň 3/5) + ferrata C/D
Terén:	les, skaly

 

Už to budú 2 roky, čo sme sa po prvýkrát zahľadeli od jazera Leopoldsteiner See na Pfaffenstein (čítaj „Fafenštajn“, alebo si zameň v predstavách za našu prezývku jednoducho „Pfaff“). Zapadajúce slnko ho osvetľovalo, a tak vyzeral ešte nádhernejšie ako zvyčajne. Odvtedy sme túžili preskúmať jeho skalné vrcholky tých nezvyčajných tvarov. Na to, že má len 1 871 m. n. m. skalné vrcholky majú svoje čaro a via ferrata na jeho vrchol s krásnymi výhľadmi je zážitok, o čom sme sa dnes sami presvedčili.

Budík sme nastavili už na 1:00 s vedomím, že si nemôžeme dovoliť jeho odkladanie a máme približne polhodinku na nasadnutie do auta. Vďaka celoročnej diaľničnej známke sa pohodlne vezieme po diaľniciach A2 a S6, kde sa z času na čas striedajú obmedzenia, kvôli opravám ciest.

Keď prichádzame k Eisenerz všimneme si, že mesto je plnšie ako ho poznáme. Pri cestách a priamo na cestách lomu je odstavené veľké množstvo áut, karavanov či kamiónov. Podľa stanov postavených medzi autami usudzujeme, že by mohlo ísť o motokrosový festival, pomerne veľkých rozmerov.

Na parkovisku je zatiaľ okrem nás odparkované len jedno, či dve ďalšie autá. Túru začíname už o 5-tej a napriek tomu, že cez deň má byť na Pfaffensteine 23 stupňov, v týchto skorých ranných hodinách je každá vrstva oblečenia dobrou.

Informačná tabuľa pri parkovisku upozorňuje na uzáveru južných turistických a lezeckých trás od pondelku do štvrtku. Ako sme sa neskôr dozvedeli, tieto obmedzenia súvisia s výstavbou protilavínových prvkov. Keďže máme sobotu, výstrahu môžeme ignorovať a vyrážame na cestu.

Začiatok trasy je nenáročná lesná cesta. Zastavujeme pri rázcestí, kde odbočujeme vľavo, keďže vystupovať chceme via ferratou obťažnosti C/D a zostupovať via ferratou obťažnosti B. Cestou smerujúcou zhora sa budeme vracať neskôr.

Prvé metre nás už zahriali a skladáme vrstvu oblačenia. K via ferrate je to od parkoviska približne 720 výškových metrov lesom a väčšiu časť máme stále pred sebou.

Pokračujeme ďalej, dôležité je neminúť odbočku s malou tabuľkou, k čomu zvádza široká lesná cesta.

Znova sa ocitáme na lesnej ceste, kde sa nám otvára výhľad smerom nadol na lom Erzberg a smerom nahor vidíme skalné steny Pfaffensteinu, ktoré sú dostatočne blízko na to, aby sme videli aj vrcholový kríž.

Keďže uplynulé dni pršalo, v lese je vlhko a zablatené chodníčky poriadne klzké.

Po dlhšom lesnom prechode prichádzame na ďalšiu etáž lesnej cesty. Tentokrát sa už pozeráme na lom Erzberg z vyššia a v diaľke vidíme hmlu, ktorá sa valí do doliny.

Podľa značenia chodník pokračuje strmo hore na skalu, keďže sa nám to moc nezdá, kontrolujeme mapu. Tá však túto hypotézu len potvrdzuje, a tak neostáva nič iné len pokračovať po trase.

Po tom, čo na husto tkaných legínach uvidím prvé potvory, usúdim, že je čas prestriekať sa repelentom. Stúpame ďalej lesom, keď sponad seba počujem hlásiť: „skoro som dostal infarkt, stretol som sa s kozou“, partičku kamzíkov som videla pred pár minútami možno mierila priamo za nimi.

Páči sa nám stále viac táto voľnočasová aktivita. Horami môžete šliapať celý deň a nezaujíma vás koľko času prešlo, je to celodenný výlet a ste na to pripravení. Prichádzame do hôr s tým pocitom a aj čas tu trávime s tým pocitom, že nás nič z bežného života neženie, ani neumyté okná, alebo zoznam vecí, ktoré treba vybaviť. Čas strávený v horách je jedným z tých najlepších.

Po 1:45 hod stúpania sme pod via ferratou, respektíve dvoma. Smerom doľava je možnosť pokračovať technicky jednoduchším terénom (via ferrata Markussteig obťažnosť A+) a vpravo nás čaká Eisenerzer Klettersteig (obťažnosť C/D) s nádhernými výhľadmi na Leopoldsteiner See aj na neďaleký lom Erzberg za chrbtom, kde to akosi začína ožívať.

Pomedzi stromy sledujeme scenériu ranného svetla a hmly.

Povinnou výbavou by mal byť kompletný via ferratový set, helma, rukavice a nešmykľavé topánky. Už prvý úsek dá poriadne zabrať, výraz „drž sa“ naberá nový význam, „len keby bolo čoho“ stupy a chyty sú akosi ďaleko od seba, veľmi svižne meníme polohy a prechádzam stále vyššie a vyššie. Za chrbtom smerom z lomu sa striedajú zvuky motoriek, prelietavajúcich vrtuľníkov, minimálne dvoch, a počuť aj niečo, čo by sme odhadom tipovali na rakúske ľudovky, ale kto vie môže to byť aj pop.

POZOR SPOILER: na via ferrate je jeden krátky úsek, ktorý buď budeš milovať alebo nie. Ide akoby o rímsu na skalnej stene, ktorou sa prechádza horizontálne. Trochu nás to zaskočilo, keďže sme to nečakali. Ten pocit prajem každému, ako po červenom koberci – sústreď sa, usmej sa a užívaj si to. Na viacerých miestach sa lezie štrbinami, či už menšími alebo väčšími, stupy a chyty sú z pomerne pevných nepouvoľňovaných skál.

Rozhliadame sa okolo. Za chrbtom stále Erzberg, no pribúdajú aj iné rozpoznateľné vrcholy.

Zaujímavá skalná skupinka Hochstein (1 860 m. n. m.), Schwarzenstein (1 953 m. n. m.) a Stadelstein (2 070 m. n. m.).

Ďalšie vrcholy z eisenerzského ferratového tria, a to Kaiserschild (2 048 m. n. m.), ktorý plánujeme ešte len navštíviť a Hochblaser (1 771 m. n. m.), resp. Roßloch (1 649 m. n. m.), kde máme kvôli snehu nejaké nevybavené účty.

Medzi nimi v diaľke vidíme rozľahlý vrchol Großer Buchsteinu (2 224 m.n.m.), kde sme si to ferratou tiež už v minulosti vyliezli.

Čím sme vyššie tým silnejší vietor cítime a navyše, keď vyjdeme navrch oslepuje nás slnko, čo je pomerne šok, keďže celú ferratu sme liezli v tieni skaly. K vrcholu prichádzame pred 9-tou. Prvým vrcholovým symbolom, ktorý uvidíme je železná vlajka BERG-FREI.

Pokračujeme ešte kúsok k vrcholovému krížu. Pfaffenstein má niekoľko vrcholov a kríž sa nachádza na jeho západnom Pfaffenstein Westgipfel s výškou 1 865 m. n. m., teda o 6 metrov menej ako najvyšší bod.

Celú cestu sme nikoho nestretli a aj pri kríži sedíme sami. Užívame si výhľady, a ani nevieme ako, zdržali sme sa tu viac ako hodinu.

Okrem toho čo sme videli už na via ferrate naskytli sa nám výhľady aj na severnú stranu, kde v diaľke vidíme výrazné vrcholy Ybbstalských Álp. Podlhovastý hrebeň Dürrensteinu  (1 878 m. n. m.) a o niečo vyšší Ötscher (1 893 m. n. m.).

V diaľke pozorujeme aj trčiacu skalnú plošinku zo skalnatého masívu. Všetko nasvedčuje tomu, že ide o TAC-Spitze (2 019 m. n. m), impozantný vrchol, ktorý je však pomerne rýchlo dostupný.

Skúmaním lomu ďalekohľadom sa utvrdzuje naša teória, skutočne tam jazdia na motorkách.

Na poobedie hlásia búrku, je čas začať zostupovať. Ako sme spomínali v úvode článku ideme okruhom a dole zostupujeme inou trasou, via ferratou obťažnosti B.

Trasa vedie najprv po hrebeni, smerom k ďalšiemu vrcholku Pfaffensteinu. Míňame ďalšiu informačnú tabuľu o uzávere cesty počas týždňa.

Tesne pred začiatkom zaistenej cesty stretávame dnešných prvých turistov resp. skôr lezcov, keďže pokračujú po neznačenej ceste smerom ku skalám.

Südwandsteig, ktorou zostupujeme, je pomere ľahko schodná, čo je zmena oproti výstupovej trase, ktorá nás svojou náročnosťou príjemne prekvapila.

Pod zaistenou cestou vidíme prebiehajúcu výstavbu protilavínových opatrení. Zakrátko skalnatý terén vystrieda les a zostupovanie alebo v niektorých miestach skôr čľapkanie blatom.

Krátko po obede prichádzame k parkovisku, nie len parkovisko je plné, ale aj miesta popri ceste. V koryte s pitnou vodou pri ceste sa už chladia fľaše pív, ktoré tam zrejme umiestnili miestni. 

Mali sme očakávania a Pfaffenstein nesklamal, krásne prostredie, neštandardný výhľad na obrovský lom a via ferrata, ktorá je výzvou.

Autor: Zuzka