Falkert: rýchla turistika pre lenivých alebo do zlého počasia

Sú miesta, ktoré vás očaria bez toho, aby ste na ne museli kráčať celý deň. Falkert patrí presne medzi ne. Pôvodne to mal byť len rýchly plán na víkend s neistou predpoveďou počasia. Nakoniec sme objavili krajinu zvlnených trávnatých kopcov, ktorá nás očarila až tak, že sa sem musíme vrátiť opäť. 

Sleduj nás aj na našich sociálnych sieťach, aby ti už neutiekol žiadny nový článok:

facebook //automnahory 👤

instagram @automnahory 📸

 

Základné informácie:
Miesto:	Falkert
Pohorie:	Gurktalské Alpy
Krajina a oblasť	Rakúsko, Korutánsko
Vzdialenosť od Bratislavy:	362,2 km, 04:20 h
Možnosti parkovania:	parkovisko P6 (súradnice); bezplatné
Obdobie našej návštevy:	júl 2026
Druh aktivity:	turistika, via ferrata (možnosť vynechať)
Trasa:	Falkertsee – via ferrata Falken-Steig – Falkert - Falkertsee
Vzdialenosť:	5,00 km
Celkové prevýšenie:	cca 450 m
Najvyšší bod:	2 308 m. n. m.
Trvanie:	3,0 h
Náročnosť:	nenáročná prechádzka (stupeň 1/5); via ferrata obťažnosti B/C alebo D
Terén:	alpské lúky

 

Po niekoľkotýždňovej šnúre pekných víkendov a úžasných výletov to s predpoveďou počasia nevyzerá pozitívne.

Ostávať doma sa nám však nechce a tak to nevzdávame. Nakoniec sa nám podarilo vybrať tú správnu destináciu a nejaké to okno pekného počasia. Vydávame sa do Gurktalských Álp, bude to naša premiéra v tejto oblasti.

Trochu nevýhodou je, že náš cieľ je pomerne ďaleko od diaľnice.

Prichádzame na parkovisko do údolia Heidi Alm, možností na parkovanie je tu mnoho a sú bezplatné. Treba však zastaviť na voľných “P” parkoviskách pre návštevníkov, iné sú označené tabuľami a vyhradené pre hostí okolitých chát, či penziónov.

Vyberáme si to najbližšie k nášmu turistickému chodníku a poslednýkrát kontrolujeme počasie. Je krátko po piatej a vyzerá, že do 9-tej by sme mali byť v suchu.

Hneď cez cestu máme jazero Falkertsee. Krátko sa zastavíme obzrieť si ho. Nad ním už vidíme aj náš dnešný cieľ Falkert (2 308 m.n.m.), ktorý je z jednej strany skalnatý v krajine inak len trávnatých kopčekov.

Nechavajúc jazero za chrbtom začíname kráčať miernym stúpaním po turistickej trase k vrcholu. 

Ani sme sa nenazdali a sme pri druhom, avšak podstatne menšom jazere Ochsenaugensee.

Pokračujeme ešte pár metrov a prichádzame k odbočke. Ďalej možno na vrchol pokračovať pešo cez sedlo Falkertscharte alebo sa odpojiť a pokračovať ferratami. 

Pochopiteľne sa odpájame, prišli sme si sem trochu poliezť. Na vyber sú dve možnosti: (i) ľahšia Murmmelsteig za B/C a (ii) trochu kratšia, avšak ťažšia Falkensteig za D. 

O niečo vyššie sa nachádza pokladnička pre dobrovoľný príspevok na via ferraty.

Obliekame si úväzky a na križovatke odbočujeme ťažšou trasou smerom vpravo.

Začína sa ľahším cik-cak úsekom, na ktorý nadväzuje náročnejší úsek štrbinou, treba dávať pozor na hlavu. Skala je tu iná ako sme zvyknutí, vyzerá lámavého charakteru a trochu akoby mäkká či mastná.

Nasledujúce úseky traverzujeme skalou a potom ťažšími úsekmi pokračujeme kolmo nahor.

V záverečnej pasáži sa nachádza krátky lanový most a za ním veľmi netradičné klesanie v previse.

Z pomedzi skál vyliezame na trávnatú lúku, kde sa pasú kravy a v diaľke trčí vrcholový kríž.

Vydávame sa smerom k vrcholu a od chrbta nás hrejú slnečné lúče vychádzajúceho slnka. Je ešte len štvrť na 8, keď dorazíme k vrcholovému krížu a sme tu úplne sami. 

Okrem kríža sa tu nachádza aj zvláštny ukazovateľ vrcholov a výhľadov, chvíľu trvalo kým sme pochopili, akým mechanizmom tento smerovník funguje. 

Viditeľnosť v diaľke však nie je úplne ideálna a tak si rozpoznávanie jednotlivých vrcholov v diaľke vyžaduje značnú dávku predstavivosti.

Okolité vrcholy sú síce trávnaté, ale scenéria tejto krajinky nám akosi učarovala. Trochu sa ponáša na Lavanttalské Alpy (článok z Kreiskogel), ale zároveň je úplne odlišná.

Za chrbtom máme hrebeň a na ňom kríž, po preskúmaní mapy zisťujeme, že by sa z toho dal spraviť zaujímavý okruh s hrebeňovým prechodom.

Predpoveď však o 9-tej pripúšťa prvý predvoj dažďu ešte predtým ako dorazia poobedné búrky. Pôvodne sme sa chceli vrátiť a vyliezť opäť druhou ferratou, rýchlo blížiace sa mračná nám však skôr indikujú, že lepší nápad bude pobrať sa k autu.

Vydávame sa trávnatými svahmi nadol, občas prechadzajúc popri pasúcich sa kravách.

Jedna z nich nebola úplne uzrozumená s našim prechodom, značnú chvíľu sme sa dohodovali, ale nakoniec sa nám podarilo prejsť. Ukázalo sa, že sa jej nepáčil náš prechod popri malom teľati, ktoré ležalo v priehlbine v tráve a sprvu sme si ho ani nevšimli. 

Keď sme úspešne zliezli k parkoviskám, ostáva nám ešte prejsť popri jazere k tomu správnemu, kde sme ráno zaparkovali.

Cestou sme stretli aj somára a ovečku a objavili detskú ferratku. Zdá sa, že táto nie je prístupná verejnosti a vyžaduje si objednávku.

Popri jazere prechádzame úzkym chodníčkom, pri ktorom je netradičný oznam o jeho otvorení do odvolania. Zdá sa, že oficiálne patrí hotelu, avšak aktuálne je prístupný pre kohokoľvek. 

Bude ešte len 9 hodín a my máme túru za sebou. Za celý čas sme nestretli jediného človeka, až teraz na parkovisku vidíme prvých ľudí, ktorí ešte len prichádzajú.

Poberáme sa na cestu domov, táto destinácia je síce pomerne ďaleko, avšak rozhodne to stojí za to a očarila nás.

Podľa počasia si však ešte urobíme cestou nazad jednu zastávku. Vitajte na Hoher Steg! 

Ide o malú skalnú tiesňavu, ktorá kedysi slúžila ako cesta, dnes tu však stojí hneď vedľa tunel.  

Auto odstavujeme na malom parkovisku pred tunelom (súradnice). Nástup na ferratu je v zásade okamžitý, stačí prejsť cez cestu.

V prvej fáze sa vychádza na skalnú plošinu, táto pasáž je úplne jednoduchá.

Nasleduje prechod cez skalnú úžinu, ktorý je už trochu náročnejší.

 

Prichádza zostup po kramliach k rebríku, vyliezť rebrík, opäť zopár kramlí a sme hore.

Tu možno ferratu ukončiť alebo pokračovať lanovým mostom.

V tomto kole to balíme a preliezame k drevenej lávke, či prístrešku, ponad skalnú tiesňavu.

V druhom kole si výstup zopakujeme, tentokrát s dlhším variantom s lanovým mostom a nástupom z druhej strany skaly od rieky. 

Zatiaľ čo prvý variant bol jednoduchý len za C, v tomto druhom môže byť obťažnosť až D/E. Obe možnosti sme zvládli preliezť do hodiny a záznam hovorí, že nabehaná vzdialenosť je 2,7 km.

Keďže sme tu úplne sami, po lezení sme sa pri rieke ešte chvíľu zdržali a dali si rovno obed. 

Občerstvení môžeme pokračovať na ceste domov, spokojní s výletom, že aj pri zlej predpovedi počasia sa nám podarilo stihnúť dve menšie lezecké dobrodružstvá.

 

Autor: Daniel