Simonskopf: rakúske Dolomity v celej svojej kráse

Do Dolomitov sme sa vybrali po prvýkrát. Síce nie do tých najznámejších talianskych, ale do rakúskeho konkurenta – Lienzských Dolomitov. Hneď prvé ráno nášho pobytu sme zistili, že názov rozhodne nenosia náhodou. Ostré vápencové štíty, mohutné skalné steny a zubaté hrebene nad zelenými dolinami pôsobia presne tak, ako si človek Dolomity predstavuje. Naše prvé zoznámenie preto nebolo sklamaním. Výstup na Simonskopf nám ukázal túto krajinu zblízka a okrem nádherných výhľadov na Karnské Alpy a aj tie talianske Dolomity, ponúkol dobrodružstvo v podobe suťovísk, lezeckých úsekov a istenia oceľovým lanom.

Sleduj nás aj na našich sociálnych sieťach, aby ti už neutiekol žiadny nový článok:

facebook //automnahory 👤

instagram @automnahory 📸

 

Základné informácie:
Miesto:	Simonskopf
Pohorie:	Gaitalské Alpy, časť Lienzské Dolomity
Krajina a oblasť	Rakúsko, Tirolsko
Vzdialenosť od Bratislavy:	524 km, 05:40 h
Možnosti parkovania:	parkovisko na Dolomitenstraße (súradnice); bezplatné, avšak hradí sa mýto vo výške 9 eur/deň
Obdobie našej návštevy:	júl 2026
Druh aktivity:	turistika, via ferrata, ľahké horolezectvo
Trasa:	parkovisko – Dolomitenhütte – Karlsbader Hütte – Ödkarscharte – Simonskopf a späť
Vzdialenosť:	14,5 km
Celkové prevýšenie:	cca 1 255 m
Najvyšší bod:	2 687 m. n. m.
Trvanie:	9,0 h
Náročnosť:	veľmi náročná turistika (stupeň 4/5) + ferrata B/C + lezenie I + UIAA
Terén:	les, skaly, suťovisko, skalnatý hrebeň

 

Prvý júlový víkend sme strávili v Dolomitoch. Nie však tých najznámejších a najnavštevovanejších, ale v Lienzských Dolomitoch v Rakúsku. Išli sme na predĺžený víkend, takže máme kompletný itinerár na tri dni vrátane tipu na kemp s kúpaním v jazere grátis. V tomto článku vás beriem so sebou na prvý z troch výletov, ktoré sme tu podnikli, a to výstup na Simonskopf.

Začíname na parkovisku pri Domitenhütte. Dostali sme sa sem horskou cestou, na ktorú sa vzťahuje mýtny poplatok vo výške 9 €/deň (pri viacdňovom pobyte napr. na chate je možné uplatniť zľavnené viacdenné mýto). Autom sme sa vyviezli do výšky 1 600 m. n. m. a odtiaľto začíname dnešnú turistiku. 

Je 5:30 ráno a slnko ešte poriadne nevyšlo, obloha je zatiahnutá a my po prvýkrát hľadíme na Dolomity, ostré skalné vrcholy, ktoré sa týčia nad zeleným porastom.

Z Dolomitenhütte budeme pokračovať ku Karlsbader Hütte, ktorá je podľa smerovníka vzdialená cca 2 ¼.

Od chaty Dolomitenhütte až ku Karlsbader Hütte vedie cyklochodník. Kráčame najprv pohodlným širokým cyklochodníkom a neskôr sa odpojíme po červenej značke skratkou krížom cez les. Turistický chodník na niektorých miestach pretína cyklochodník. Miestami prechádzame popri prázdnom koryte, ktoré je celkom určite pripravené pre nárazové dažde.

Na jednom mieste sa pri chodníku nachádza aj malá šopa. Nazvať to prístreškom mi príde príliš odvážne, nevyzerá veľmi stabilne.

Sme už pomerne vysoko, les sa rozostúpil a v diaľke vidíme chatu, ktorá musí byť celkom určite Karlsbader Hütte. Prekvapuje ma koľko farieb sa vedľa chodníka strieda. Takú pestrú paletu ružovej by som nečakala. Za celý čas sme zatiaľ nestretli vôbec nikoho, nerátajúc ovce, ktoré sa tu pasú na lúkach medzi kvetinami.

Po 2 hodinách stúpania prichádzame ku Karlsbader Hütte, doprajeme si chvíľku pauzu. Ako si chatu premeriavam pohľadom, zdá sa, že má pomerne veľkú kapacitu, keďže má niekoľko poschodí a priestrannú terasu. Z terasy sa ozývajú hlasy. 

 

Je čas pokračovať ďalej, dnes mierime ku Simonskopf. V blízkosti chodníka, ktorým kráčame sa nachádza vyhliadkový bod s vrcholovým krížom. Teda o vrcholový kríž by mohlo ísť za predpokladu, že by stál na vrchole, na mape ale žiaden vrchol nevidím. Faktom je, že ako vyhliadkový bod je to krásne miesto, a viem si predstaviť, že by to mohol byť perfektný cieľ plnohodnotnej turistiky, ak hľadáte niečo, čo nie je technicky náročným.

Ďalej stúpame skalnatým chodníkom, ktorý vedie do sedla. Za chrbtom máme úžasný skalný hrebeň, ktorý máme v pláne prejsť zajtra. Vyzerá, až neuveriteľne, že tam niekde hore by mala viesť trasa.

Keď prídeme do sedla, cítime ako tu fúka veľmi silný vietor. Po prvýkrát vidíme už aj na druhú stranu skalného hrebeňa. Túto časť Álp sme zatiaľ nikdy nepreskúmali, okrem talianskych Dolomitov v pozadí, je tu v popredí pohorie Karnských Álp. 

Na križovatke si môžeme vybrať, či budeme ďalej pokračovať k vrcholu Simonskopf (1,5 hod.) alebo Seekofel (2 hod.), ktorého skalné platne sme videli už cestou do sedla.

Nasadíme si helmy, úväzky s ferratovým setom a zamierime k Simonskopf. Na vrchol nevedie štandardná via ferrata, ale ide o kombináciu lezeckých úsekov asi tak za I+ UIAA a dvoch oceľovým lanom istených úsekov, náročnosti niekde na úrovni B/C. Cesta je neštandardne značená modrou značkou. Prvé metre stúpame skalami smerom hore a následne schádzame smerom dole do sedla. Pri každom kroku hľadáme stabilné väčšie skaly, ktoré sa nám neuvoľnia pod nohami. Dole pod skalou začína suť.  

Chodník je nestabilný a pomerne vymytý, veľká časť z neho je suťoviskom s menšími, či väčšími skalami. Keď si uvedomíme, že sme príliš prudko začali klesať, podľa navigácie zistíme, že sme zišli z našej trasy a smerujeme značeným chodníkom naspäť dole do údolia. Musíme sa vrátiť hore, omylom sme minuli smerovník, ktorý naznačoval smer hore ku hrebeňu Simonskopf. 

Od smerovníka je potrebné pokračovať po červených značkách. Suťoviskom vyjdeme konečne na skaly, kde máme ako tak pevnú pôdu pod nohami, resp. teda stabilné skaly pod nohami. Čaká nás hrebeň a konečne aj úsek, ktorý je istený oceľovým lanom. Je chladno, fúka vietor, a z času na čas padajú maličké kvapky dažďa napriek tomu, že predpoveď počasia na dnešný deň bola bez dažďa.

Prechádzame hrebeňom, istený úsek opäť vystrieda neistený úsek. Po ľavej strane máme panorámu Karnských Álp a Dolomitov,  po pravej strane hrebeň Lienzských Domolomitov aj s najvyšším vrcholom Große Sandspitze.

Na konci hrebeňa konečne zazrieme vrcholový kríž, je umiestnený o niečo nižšie ako je samotný vrchol. Zdoláme rýchlo posledné metre ostrým hrebeňom. Pohodlne sa usadíme a niečo malé si zajeme.

Obzeráme si hrebeň, ktorý vedie ku Große Sandspitze. Dnes sa na ňom držia oblaky a tak sme radi, že práve sedíme o niečo nižšie na vrchole Simonskopf. Zajtra sa vyberieme priamo naň, bude to náročný výstup, pri ktorom skombinujeme prechod viacerými via ferratami.

Za chrbtom máme Seekofel (2 738 m.n.m.), ktorý je len o niečo vyšší, avšak miestami je taktiež zahalený v oblakoch. Priamo pred nami o niečo nižší Große Gamswiesenspitze (2 486 m.n.m.). Oba vrcholy dostupné ferratou, to však niekedy nabudúce.

Je čas vrátiť sa dole. Čas nás síce netlačí, keďže v kempe sa dá ubytovať až po 16:00, no je tu chladno, posedíme radšej niekde inde.

Kemp Camping Seewiese, ktorý sme si vybrali na predĺžený víkend má skvelú polohu, keďže je hneď vedľa príjazdovej cesty k parkovisku, kde momentálne parkujeme a máme v pláne parkovať aj zajtra. Má všetko, čo by sme mohli potrebovať, od sociálnych zariadení až po mapy s vyobrazením všetkých alpských pohorí. 

Navyše je vedľa kempu aj jazero. To má síce spoplatnený vstup, no pre ubytovaných v kempe je zadarmo. A výhľady priamo zo stanu? Tie teda nechýbajú, atmosféru nám dotvárajú Vysoké Taury. Jedinou nevýhodou je trochu vyššia cena ako sme za uplynulé roky zvyknutí.

So zapadajúcim slnkom sa poberáme spať, zajtra nás čaká náročný a dlhý výstup na Große Sandspitze.

 

Autor: Zuzka