Svinica: nekonečná a slovenskými turistami zaznávaná túra opustenou tatranskou dolinou

Pokiaľ si chcete vychutnať opustené Vysoké Tatry bez masy ľudí, táto túra je určite pre Vás, teda len jej prvá časť. V druhej časti sme sa presvedčili o tom, čo sa o Svinici (2 301. m. n. m.) píše na rôznych webových stránkach, ide o jeden z najnavštevovanejších vrchov Vysokých Tatier s výhľadmi na okolité kopce z netradičného uhla. Aj vzhľadom k tomu, že sa nachádza na štátnej hranici Poľska a Slovenska a výstup zo slovenskej strany je pomerne dlhý, je navštevovaný najmä poľskými turistami, ktorým prístup na vrchol robí ešte dostupnejším lanovka na Kasprov vrch. My sme sa rozhodli pre výstup zo slovenskej strany Tichou dolinou, ktorý je síce podstatne dlhší, ale výnimočný pokojom na opustenom, takmer nenavštevovanom chodníku.

Lokalita: Svinica

Pohorie: Vysoké Tatry

Oblasť: Slovensko, Tatry

Vzdialenosť od Bratislavy: 310 km (03:30)

Parkovanie: bezplatné, súradnice

Obdobie: júl 2024

 

Trasa: Parkovisko v Podbanskom – Tichá dolina – Suché sedlo – Beskyd – Svinica – a späť

Vzdialenosť: 39,5 km (cesta tam a späť)

Prevýšenie: 1 370 m

Najvyšší bod: 2 301 m. n. m.

Náročnosť: náročná (kondične)/mierne náročná (technicky) v závere

Čas: 12,50 hod

Na svoju zatiaľ najdlhšiu túru, čo sa týka počtu prejdených kilometrov za deň, vyrážame z parkoviska v Podbanskom. Parkujeme na relatívne veľkom parkovisku neďaleko hotela Permon (zaujímavá je atypická architektúra hotela, ktorá má z prednej strany symbolizovať neďaleký tatranský vrchol Kriváň). Na parkovisku sa nachádza smerovník, podľa ktorého cesta na Suché Sedlo bude trvať 6:05 hod. Suché sedlo bude ešte len začiatkom úseku, ktorý vedie hrebeňom na vrchol Svinica, a tak sa zbytočne nezdržiavame, pobalíme dostatočné zásoby vody a vyrážame po žltej turistickej značke na asfaltovú cestu.

Nasledujúc žltú turistickú značku pokračujeme do Tichej doliny. Nie je naozaj nič lepšie ako vysoké turistické topánky na niekoľko kilometrovom asfaltovom povrchu (irónia), samozrejme, ešte že si v ruksaku nesieme aj ľahké športové tenisky. Cestou naspäť budeme vedieť, že sa oplatí prezuť už na začiatku asfaltky.

Dolina je známa svojou tichou a pokojnou atmosférou, ktorá kontrastuje s divokosťou okolitých vrchov. Asfaltová cesta Tichou dolinou je zároveň výborný terén pre bicykle, ktoré by dokázali spríjemniť kilometre a ušetriť čas. Cestou sa nachádzajú aj viaceré turistické prístrešky na oddych a kúsok pred križovatkou na Liptovskom Košiari sa nám naskytol aj neobyčajný pohľad na Tichý potok.

Podľa smerovníka na Liptovskom Košiari odbočujeme vľavo a asfaltovú cestu nám konečne nahradil trávnatý turistický chodník, aj keď miestami zarastený, vidno, že nie je masovo navštevovaný. Cestu znepríjemňuje len poletujúci hmyz, medzi ktorým sa nájde aj niečo, čo sa podobá na otravné ovady, najmä tým ako to na mieste, kde práve sedí zaštípe.

Najprv ideme pozvoľna po vrstevnici cez lesný porast, postupne sa chodník začína strmšie zdvíhať a prechádzame serpentínami stále vyššie k Suchému sedlu. Okolie chodníka je zarastené vysokou trávou a na vyšších miestach už aj kosodrevinou. Ako sa dostávame vyššie a vyššie vychutnávame si pohľad na začiatok Západných Tatier, a tiež na najzápadnejšie miesta Vysokých Tatier.

Prechádzame posledné serpentíny a prichádzame do Suchého sedla, kde je už omnoho rušnejšie. Zatiaľ čo dole v Tichej doline nebolo nikoho, tu na Kasprovom vrchu je plno turistov alebo skôr cestovateľov (v rifliach a teniskách namiesto turistickej obuvi). Od Suchého sedla sa začína hrebeňovka, ktorou pokračujeme najprv na prvý vrchol dnešného dňa – Beskyd (2 012 m. n. m.).

Ďalej pokračujeme hrebeňom po červenej turistickej značke sprevádzaní mnohými ďalšími zväčša poľskými turistami do Ľaliového sedla, Krajného sedla až k Svinickému sedlu. V diaľke na poľskej strane vidíme nádherné až neprirodzene modré plesá a napadne nám absurdná myšlienka, či ich neprifarbujú (samozrejme, v skutočnosti to bude skôr spôsobené hĺbkou vody, čistotou, či prítomnosťou rias a planktónu).

Na opačnej strane hrebeňa vidíme v diaľke Kriváň symbol slobody a národnej hrdosti Slovákov. Tentokrát sa nám však naskytol pohľad naň z netradičnej strany, pre našincov skôr neznámy.

Zo Svinického sedla nás čaká posledný úsek, ktorý bude ešte exponovanejší a strmší v porovnaní s cestou, ktorú už máme za sebou.

Po viac ako 17tich kilometroch v nohách je pomerne náročné udržať svižné tempo na skalách. Miesta, kde musíme zastaviť, aby sme sa bezpečne vyhli ľuďom, ktorí idú oproti  sú tentokrát vítaným oddychom. Pri výstupe nám na niektorých strmších miestach pomáhajú aj oceľové reťaze.

Posledný úsek istený reťazami je však kritický, na vrchole sa nás v rovnakom čase stretlo príliš veľa. Keďže je pomerne exponovaný je malý zázrak, že sa pri obchádzaní jedného cez druhého nikto nešmykol. Po tom, čo márne pátrame po vrcholovom označení, či už v podobe kríža alebo iného symbolu, dlho sa na vrchole nezdržiavame a opatrne sa prederieme zase naspäť smerom odkiaľ sme prišli – je tam totiž plno ako v bratislavskej MHD, ak nie plnšie.

Hľadáme si miesta, na skalách kadiaľ by sa dalo zísť a vyhnúť sa ľuďom vychádzajúcim hore. Na plných turistických chodníkoch je vždy dôležité zostať ohľaduplní a postupovať bezpečne voči sebe aj ostatným, žiaľ niektorí sa zjavne cítia ako buldozér.

Krátko pred nami schádzala pani, ktorej sa na chodníku šmyklo a po niekoľkých minútach jej na pomoc prichádzajú poľskí horskí záchranári a letecky ju transportujú do nemocničného zariadenia.

Cestou naspäť po hrebeni sme našli dve skratky, ktoré obchádzajú popod vrchol miesta, kde značený chodník prudšie stúpa po hrebeni (Krajná Kopa, Beskyd). 

Vychutnávame si chôdzu v pokoji po tichých vyšliapaných chodníkoch. Pripájame sa opäť na značený chodník a čaká nás posledný nekonečný úsek zo Suchého sedla Tichou dolinou až k parkovisku v Podbanskom. Tentokrát však už pri Liptovskom košiari prezúvame do ľahkých športových tenisiek.