Silberkarklamm: údolie ako stvorené pre zdolávanie výšok vo ferratovom sete

V čase, keď sa počas dovolenky počasie nevyvíja ideálnym spôsobom a zvyšuje sa pravdepodobnosť, že zaprší, je vždy bezpečnejšie vyhnúť sa hrebeňom vysokých štítov a vybrať sa radšej do údolia skrytého medzi horami. Predsa len vo vysokých horách sa iba ťažko dá odhadnúť, kedy sa pokojný dážď môže zmeniť na nebezpečnú búrku. Práve vďaka takýmto okolnostiam sme našli výnimočné údolie Silberkar a jeho tri ferraty: Klettersteig Hias, Rosina a Siega.

Lokalita: Silberkarklamm

Pohorie: Dachstein

Oblasť: Rakúsko, Štajersko

Vzdialenosť od Bratislavy: 360 km (04:00)

Parkovanie: platené 4€/deň alebo bezplatné (súradnice)

Obdobie: august 2024

 

Trasa: parkovisko na Gabäckerweg – ferrata Hias – ferrata Rosina – ferrata Siega – a späť ponad údolie Silberkarklamm

Vzdialenosť: 8,7 km (cesta tam a späť)

Prevýšenie: 480 m

Najvyšší bod: 1 460 m. n. m.

Náročnosť: mierne náročná

Čas: 8,50 hod (v svižnejšom tempe by bolo možné aj pod 6,00 hod)

 

Aj v tento víkend sme sa vybrali objavovať nové miesta v horách a mierime do rakúskych Álp, konkrétne do údolia Silberkar. To čo nás na údolí zaujalo zo všetkého najviac sú ferraty. Podľa mapy a informácii, ktoré sme našli vedú údolím tri ferraty obtiažnosti C a D.

K parkovisku prichádzame v ranných hodinách krátko po 7:00. Hneď na začiatku parkoviska sa nachádza mapa s vyznačenými platenými parkovacími plochami, parkovacím automatom a upozornením na povinnosť jeho úhrady. Aj keď sme počuli, že v týchto miestach je aj bezplatného parkovania, keďže poplatok za parkovanie na celý deň stojí len 4,00 € (platba kartou nefunkčná) radšej si zakúpime parkovací lístok, nech hráme na istotu. Lístok, ktorý nám automat vydal sa skladá z dvoch častí, prvú časť je potrebné založiť na viditeľné miesto pod oknom a druhá časť je 6 % zľava na občerstvenie v neďalekej chate v deň platnosti lístka.

Lístok založíme za okno v aute a hľadáme miesto, kam zaparkovať. Ako sme zašli hlbšie na parkovisko zistili sme, že tu už sú ďalšie informačné tabule. Po ľavej strane sú tabule upozorňujúce na platené parkovacie miesta a po pravej strane sa nachádzajú tabule, ktoré označujú neplatené parkovacie miesta a o kúsok vyššie je vybudované aj pomerne veľké parkovisko s neplatenými miestami. Zjavne nie je problém zaparkovať aj bez poplatku (aspoň ráno, kým nie je plno), škoda len, že bez predchádzajúcej znalosti vás tabuľa pri vstupe presviedča o presnom opaku.

Nabalíme si ruksaky ferratovou výstrojou a môžeme vyraziť do pre nás zatiaľ neznámeho a neprebádané údolia Silberkarklamm. Čaká nás niekoľko hodín pohybu po ferratach.

Hneď nad parkoviskom nás prekvapí pohľad na vodopád, ktorý padá z malej priehrady. Chvíľu sa kocháme pohľadom na odrážajúcu sa azúrovú farbu vody v nej a pokračujeme ďalej.

Vstup do údolia je za poplatok 4,90 € pre dospelú osobu a platí sa pri okienku malej chatky nad parkoviskom (platba len v hotovosti). Pri vstupe do údolia je aj informačná tabuľa s popisom jednotlivých ferrat, ktoré sa chystáme prejsť, a ďalšia so zobrazením pohoria Dachstein, v ktorom sa práve nachádzame. Na tabuli sme našli miesta, po ktorých sme prechádzali naposledy, keď sme boli v Dachsteine a po prvýkrát sme vyšli vyššie ako je náš Gerlach – na vrchol Scheichenspitze (2 667 m. n. m.) ferratou Ramsauer Klettersteig (článok tu).

Údolím, ktoré lemuje koryto horského potoka vedú drevené mosty a schody. Prostredie je nádherné a vďaka nášmu skoršiemu príchodu sa zdá, že sme tu zatiaľ úplne sami. 

Klettersteig Hias (topo)

Čoskoro prichádzame k prvej z troch ferrat a je čas navliecť si výstroj. Prvé kroky na ferrate Hias sú po lanovom moste, ktorý nás prevedie cez koryto horského potoka na skaly týčiace sa nad vodou.

Po zaistených cestách stúpame smerom hore nad rieku a čaká nás druhý lanový most. Pod nami hľadíme na údolie s korytom horského potoka a ďaleko pred nami sa nám ukazuje zvláštne tvarovaný skalnatý vrchol neznámeho kopca.

Ferrata Hias je pomerne pestrá po technickej stránke, úseky s lanovým mostom vystrieda kolmá stena s krátkymi železnými tyčami a inde zase traverzujeme. Končí sa v lese pri lanovke, ktorou sa zrejme zabezpečuje vývoz jedla či iných základných vecí na chatu nad údolím. Keďže nám už aj vyhladlo pri ferrate sme si našli miesto s výhľadom na pohorie Nízke Taury a vybrali si doma pripravené bagety na štýl Bavorskej bagety s uhorkou a vajíčkom na tvrdo.

Najedení môžeme pokračovať na ďalšiu ferratu, ako druhá v poradí nás čaká ferrata Rosina. Zdá sa nám, že je to najvhodnejšie poradie, v ktorom sa ferraty dajú prejsť, pretože Rosina končí na turistickom chodníku, ktorý ďalej pokračuje k ferrate Siega.

Klettersteig Rosina (topo)

Zídeme lesným chodníkom naspäť na turistický chodník k horskému potoku, z ktorého sme sa pôvodne odpojili. Vraciame sa smerom naspäť v smere toku horskej rieky, kde nás prekvapí nádherný vodopád. Údolie sa začína zapĺňať turistami, ktorý si nás zvedavo obzerajú.

Po pravej strane už vidíme ferratistov, ktorí lezú po ferrate Rosina, netrvá dlho a pridáme sa k nim tiež. Nástup je, podobne ako pri predchádzajúcej ferrate lanovým mostom, tentokrát sme však sprevádzaní pohľadmi mnohých turistov, pre ktorých je pohyb na ferratach úplnou novinkou a vyzerá to tak, že ich fascinuje pohľad na lezúcich dobrodruhov.

Po lanovom moste nasleduje dlhý úsek smerom hore, kde sa pohľadom turistov strácame posúvajúc sa stále vyššie po oceľovom lane. Vďaka správnej technike a sústredeniu sa na lezenie s vystretými rukami, ktoré menej vysiluje, svižne napredujeme jednotlivými úsekmi. Napriek tomu, sa nám zdá, že niektoré úseky sú jednoduchšie a iné o niečo náročnejšie na pevný úchop a prepnutie karabín.

Prostredie je stále rovnako nádherné a z ferraty si vychutnávame pohľad na okolie. Ferrata Rosina končí v lese na značenej ceste, ktorou sa dá pokračovať k chate Silberkarhütte alebo vrátiť na parkovisko, odkiaľ sme vyrazili.

Klettersteig Siega (topo)

Pokračujeme chodníkom smerom k chate Silberkarhütte, po pár minútach chôdze vychádzame z lesíka a opäť sa nám otvára pohľad na otvorený priestor a na chatu v diaľke. Ešte pred chatou narazíme na značku, ktorá nám naznačuje smer, kde sa nachádza ferrata Siega. Zvyšok cesty už len sledujeme červené značenie.

Na mape to k ferrate vyzeralo len kúsok, nám sa však zdá, že kráčame už pomerne dlho a ešte stále nevieme, kde sa ferrata začína. Na koniec sa nám konečne podarí dostať až pod istenú cestu, pripájame karabíny a vyrážame smerom hore.

Siega je jediná obtiažnosti C a v porovnaní s ostatnými má menej železných pomôcok, čiže sa príjemne lezie priamo po stene bez veľkého množstva železných tyčí, či kramlí. Samozrejme po predchádzajúcich dvoch prechodoch via ferrat nás už začínajú štípať dlane a obaja sa zhodneme, že po tom, čo túto dokončíme na dnes nám lezenia rozhodne stačilo.

Chvíľu sa nám zdá, že ferrata bude končiť až na vrchole kopca a dostaneme sa ňou hlbšie do pohoria Dachstein. Ale skôr ako by sme uvideli akýkoľvek vrchol sme na konci ferraty uprostred ničoho, žiaden kríž na vrchole ani iné označenie, len chodník, ktorý vedie naspäť ku chate Silberkarhütte.

Aj keď nie tak celkom, kúsok pod ferratou sa nachádza malý osviežujúci vodopád. Tu si zložíme ruksaky, vyzlečieme ferratovú výstroj, umyjeme ruky špinavé od kovového istenia a vo vodopáde si vychladíme nápoj, ktorý nesieme zo sebou. Vrcholom dnešného dňa je teda vodopád ako stvorený na malé piknikovanie.

Vraciame sa popri skalných stenách k chate Silberkarhütte. Čaká nás už len cesta naspäť na parkovisko.

Tu niekde sa nám podarí nesprávne odbočiť, a stúpame opäť na miesta, kde sa končila ferrata Rosina. Pôvodne sme si mysleli, že zídeme do údolia, ale po niekoľkých desiatkach metrov sme zistili, že sme na chodníku priamo nad údolím. Koniec koncov aj sme to ocenili, oproti údoliu bol v lesíku úplný pokoj a nestretli sme takmer nikoho, pričom nás miestami sprevádzali výhľady na Nízke Taury a ich skalné štíty.