Falkenstein: keď chceš lanový most, vodopád aj kolmú stenu v jednom krátkom dni

Vodopád, kolmé steny, adrenalínový lanový most a len niečo vyše dve hodiny z Bratislavy – ferrata Falkenstein má všetko, čo si dobrodružný víkend žiada. Či už sa rozhodnete pre ľahší variant s fotogenickým mostom, alebo si trúfnete na ťažšiu, priamočiaru stenu, nudiť sa tu rozhodne nebudete. Skvelá dostupnosť a dramatická scenéria robia z tohto miesta ferratový klenot Mürzstegských Álp, ideálny na jednodňový výlet.

Lokalita: Falkenstein

Pohorie: Mürzstegské Alpy

Oblasť: Rakúsko, Štajersko

Vzdialenosť od Bratislavy: 190 km  (2:05 hod)

Parkovanie: parkovisko pri moste (súradnice), bezplatné

Obdobie: jún 2025

 

Trasa: parkovisko – nástup ferraty – variant C/D – nástup ferraty – variant D/E - parkovisko

Vzdialenosť: 6,5 km

Prevýšenie: cca 160 m.

Najvyšší bod: 970 m. n. m. 

Náročnosť: mierne náročná až náročná (podľa zvolenej varianty)

Čas: 6,5 hod

 

Sleduj nás aj na našich sociálnych sieťach, aby ti už neutiekol žiadny nový článok:

facebook //automnahory 👤

instagram @automnahory 📸

 

Pre výber výletu na tento víkend boli rozhodujúce dva faktory: počasie, ktoré v rakúskych Alpách úplne neprialo, a keďže sme mali aj iné plány, čas, ktorý bol obmedzený.

Pre oba prípady platí, že vhodným kandidátom by bol Hohe Wand, ktorý je nižšie položený, takže zvyčajne máva lepšie počasie ako vysoké hory, a zároveň je najbližšou zaujímavou lokalitou od Bratislavy. Tento rok sme však už navštívili ferraty v jeho západnej aj strednej časti, a tak sme sa radšej zamysleli nad inými možnosťami.

V Gutensteinských Alpách máme v bucketliste okrem Hohe Wandu niekoľko ďalších via ferrat, avšak ide skôr o krátke via ferraty ľahšieho charakteru. Mali sme však chuť na niečo poriadne.

Voľba nakoniec padla na neďaleké Mürzstegské Alpy, ktoré majú dobrú dojazdovú vzdialenosť len málo cez 2 hodiny. Tieto Alpy sú pomenované podľa rieky Mürz a priamo v údolí, ktorým preteká sa nachádza náš dnešný cieľ, skalná stena Falkenstein (979 m. n. m.).

Falkenstein síce neosloví svojou výškou, ale zato svojím vodopádom, popri ktorom vedie ferrata už áno. Ferrata ponúka dve varianty, jedna za C/D s rôznymi traverzmi až po atraktívny lanový most ponad tiesňavu a potom D/E, ktorá sa už na traverzy nehrá, vedie totiž priamo kolmo hore skalnou stenou a trochu pritom aj potrápi.

Parkujeme približne o 6:30 na neplatenom parkovisku pri moste neďaleko ferraty (celkovo sa tu nachádzajú tri parkoviská, pritom toto je najbližšie k nástupu). Okrem nás je tu zatiaľ iba jedno auto, super.

Vyrážame k nástupu, po pár metroch vchádzame do lesa tu už je lavička a tabuľa upozorňujúca na ferratu s výzvou na nasadenie výstroje. Navliekame sa teda do úväzkov a popri horskom potoku pokračujeme k začiatku ferraty. V lese je ešte pomerne šero a chlad.

Prichádzame k vodopádu. Tabuľa informuje o dvoch variantoch ferraty, smer vľavo ťažšia D/E po kolmej stene a smer vpravo ľahšia C/D s lanovým mostom (topo).

Keďže most chceme mať len pre seba, volíme teraz tú ľahšiu, ale turisticky atraktívnejšiu variantu. Nástup na ňu si vyžaduje prejsť na druhý breh horského potoka, už toto je taká malá výzva.

Hneď v začiatku sa naberajú vertikálne výškové metre, kramlí je tu však hojne a preto nejde o náročné lezenie.

Po kramliach nasleduje skôr len prechádzka lesnou cestičkou doplnená o lano a už sa nám otvára výhľad na lanový most. Treba si to k nemu však ešte kúsok vyliezť.

Sme pri moste, nachádza sa tu malá jaskynka, v ktorej možno zaujať východiskovú polohu pre fotografie. Zuzka prechádza mostom a ja so zatajeným dychom sledujem. Hĺbka pod nami je poriadna, pod nohami vidno len tiesňavu vytvorenú zurčiacim potokom a v pozadí scenériu údolia rieky Mürz.

Je rad na mne, prechádzam most krok za krokom. Musím skonštatovať, že nie je veľmi príjemný. Laná sú pomerne voľné a krok pri jeho hompáľaní neistý.

Po pár minútach máme obaja most za sebou, a pokračujeme v ceste ďalej. Čaká nás menšia stienka, kde sa stretávajú obe varianty via ferraty.

Záver je tvorený traverzom, ktorý však rozhodne netreba podceniť, práve tu sa nachádzajú najťažšie miesta tejto ľahšej varianty.

Vidíme farebné himalájske vlajočky, to značí jediné, koniec ferraty je na dosah.

Keďže je už 9:00 hod začíname byť pomerne hladní, usadíme sa teda medzi skalami na krátku prestávku. Posilnení kaiserkami s paštétou a radlerom kontrolujeme mapu. Zostup vyzerá na mape celkom dlhý.

Najprv príjemná cesta po vrcholkoch skál, potom strmší zostup a prichádzame na širokú lesnú cestu s výhľadom na lúky.

Značka smerovníka nás upozorňuje, že ďalší zostup kratšou trasou môže byť náročný. My sa nenecháme odradiť a jednoznačne volíme kratšiu trasu. Začíname opäť klesať až sa pred nami objavia strmé skalné steny, sledujeme na nich istenia pre horolezecké cesty.

Ďalšie klesanie je poriadne strmé, sú tu však vytvorené z hliny a zarážok z dreva schody, a tak zostup nie je podľa nás až tak komplikovaný ako upozorňovala značka, môže to byť však subjektívne.

Nakoniec zostup nebol až taký dlhý, ani sme sa nenazdali a sme dole. Je čas na druhé kolo. Keďže sa nám však cez D/E nechce ťahať váhu navyše, ruksaky nateraz odkladáme v aute. Dáme si to takzvane na ľahko.

Prichádzame k vodopádu a tentokrát ideme smerom vľavo. Pri stene je malá puklina či jaskynka s jazierkom vody a tu začína aj ferrata. Kramle nám tentokrát nepomôžu a liezť treba po stene, ktorá je miestami takmer úplne hladká. Konečne niečo, kde sa človek zapotí.

Oproti na skale sledujeme už viacero lezcov, ktorí mieria k lanovému mostu. Oni zas sledujú nás ako postupujeme stále vyššie po kolmej stene. V mieste, kde sa oba varianty stretávajú prehodíme pár slov s ostatnými ferratistami. Púšťajú nás napred a tak rýchlo preliezame skalný traverz a zvrchu zbiehame naspäť k parkovisku.

Parkovisko je už v tomto čase plné. Na dnes sme už doliezli, vyzliekame teda výstroj a berieme opäť plechovku radlera. Treba ju vychladiť v horskom potoku na tú správnu teplotu.