Sněžka: túra, vďaka ktorej si české hory tiež zamiluješ

Myslíš si, že Krkonoše sú len pre rodiny s deťmi a lanovkových turistov? Tak sa vyber na Sněžku cez Obří důl – trasu, ktorá ti to okamžite vyvráti. Drsné úbočia hôr, zurčiace vodopády, studený horský vzduch a výstup, ktorý má dušu. Bez kompromisov – najkrajšia trasa na strechu Česka, ktorú zvládne každý a rozhodne ľutovať nebude.

 

Lokalita: Sněžka

Pohorie: Krkonoše

Oblasť: Česko, Krkonoše a Podkrkonoší

Vzdialenosť od Bratislavy: 385 km (4:20 hod)

Parkovanie: P3-C Kaplička v Peci pod Snežkou (súradnice), poplatok 300 CZK (cca 12 eur) na deň

Obdobie: júl 2025

 

Trasa: parkovisko – stanica lanovky – Obří důl - Obří sedlo – Sněžka – Růžohorky – stanica lanovky - parkovisko

Vzdialenosť: 14,00 km

Celkové prevýšenie: cca 816 m.

Najvyšší bod: 1 603 m. n. m. 

Náročnosť: ľahká

Čas: 6,0 hod

 

Sleduj nás aj na našich sociálnych sieťach, aby ti už neutiekol žiadny nový článok:

facebook //automnahory 👤

instagram @automnahory 📸

 

Je nedeľa ráno nášho víkendu v objatí prírody českých hôr. O 4:50 ráno nás v kempe budí zvonenie budíku. Je čas pobaliť stan, dať raňajky (tentokrát len raňajky, keďže kávu sme si pri balení zabudli vziať) a vyraziť k parkovisku pod Sněžkou. Napriek skorému rannému budíku je vonku už svetlo a na balenie nepotrebujeme ani čelovky.

Za zhruba hodinku od prebudenia opúšťame autokemp a smerujeme k parkovisku do Pece pod Sněžkou, východiskovému bodu dnešnej turistiky na Sněžku.

Dalo by sa povedať, že si nás Sněžka získala, ešte pred tým ako sme si to na ňu vyšľapali. Zvedavosť je až príliš prirodzená ľudská vlastnosť a my sme boli zvedaví ako vyzerá najvyšší vrchol u našich českých susedov.

Z parkoviska sa vyberieme smerom k lanovke, ktorá podľa tabule začne premávať o viac ako hodinu. Z toho nám je samozrejme jasné, že to na vrchol nestihneme skôr ako prví lanovkoví turisti.

Na cestu smerom hore sme si vybrali trasu cez Obří důl, ktorá je údajne tou najkrajšou. Toto tvrdenie potvrdzujeme a skutočne voľbu neľutujeme. Chladný a tmavý les s horskou scenériou v pozadí, no niečo neskutočné.

Cestou si obzeráme krásne malé vodopády, ktoré vytvára rieka.

Z času na čas sa nám naskytne pohľad na jeden z kopcov, ktorý susedí so Sněžkou. Pôvodne sme sa pomedzi stromy domnievali, že ide práve o Sněžku (1 603 m.n.m.), ale neskôr sa ukázalo, že ide o Studniční horu (1 555 m.n.m.).

Prvé ranné slnečné lúče nás vždy nesmierne fascinujú počas víkendov v horách. Modrá trasa vedie pohodlným asfaltovým chodníkom prechádzajúc popri niekoľkých boudách - chatách.

Pri tej záverečnej, Bouda pod Sněžkou, chovajú aj lamy.

Pri malej kaplnke už pohodlný asfaltový chodník strieda ten turistický, naďalej veľmi pohodlný, avšak už s výraznejším stúpaním.

Najprv vedie cesta cez les, ten sa však čoskoro rozostúpi a otvoria sa nám výhľady ako na Sněžku, tak aj Studniční horu.

Čím sa dostávame vyššie tým krajší je to pohľad dole do údolia, kde sa nachádza Obří důl a nad ním slnkom zaliaty vrchol Studničnej hory. Trasa cez Obří důl má jednu veľkú výhodu v tomto období, v doobedných hodinách sa na turistický chodník neopiera spaľujúce slnko a tak je príjemne sviežo a zatiaľ sme nevyberali ani opaľovací krém.

Miestami je tu turistický chodník doslova vydláždený z kameňa.

Turistickým chodníkom nás sprevádzajú aj náučné tabule, na ktorých sa píšu rôzne zaujímavosti o okolitej prírode a o tom, prečo a ako je dôležité prírodu chrániť. Páči sa mi myšlienka, ktorú pri vytváraní tabúľ tvorcovia mali, každá z tabúľ má na konci otázku, a aby si zistil odpoveď (zvedavosť ako prirodzená ľudská vlastnosť) motivuje k ďalším krokom smerom na vrchol.

Otázka: Jak se semenáčky smrku v přírodě rozšiřují?

Odpoveď: Smrkové semínko je maličké a má křidélko. Vítr ho proto snadno odfoukne od rodičovského stromu dál.

Otázka: Je krkonošská tundra podobná více alpínské nebo arktické? 

Odpoveď: Krkonošská tundra je cenná mimo jiné tím, že jsou v ní prvky tundry arktické (té, co je dále na severu) – třeba ostružiník moruška, i alpínské (vysoko v horách) – třeba kleč. Moruška je tady nejjižnější na světě, kleč nejseverněji.

Pri tabuliach si môžeš odpočinúť a niečo nové sa naučiť. Z tejto výšky nám už je viac než zrejmé, ako Studniční hora prišla k svojmu názvu, je prameňom nejednej rieky a mnohých potokov.

Pokračujeme stále vyššie a pred nami sa už nachádza Obří sedlo. Po ľavej strane sa tiahne hrebeň Krkonošského národného parku a cesta česko-poľského priateľstva, na pravej strane sa nachádza náš dnešný vrchol s ikonickou stavbou, vysokohorským meteorologickým observatóriom. Posadíme sa na jednu z lavičiek a pred záverečným úsekom sa ešte občerstvíme. Cestou sme zatiaľ stretli len pár turistov, ktorí kráčali v opačnom smere, tu sa už pomaly počet ľudí zvyšuje.

Po krátkej prestávke je čas pokračovať na záverečný úsek a serpentínami po kamennom chodníku si to vyjsť až na Sněžku.

Na niektorých miestach sa nachádzajú vyhliadkové miesta na okolie, opäť ide o skvelú príležitosti pri stúpaní sa na chvíľu zastaviť a rozhliadnuť. Pod nami vidíme Obří sedlo, Studničnú horu s Labskou boudou a vzdialené Vysoké kolo (1 509 m. n. m.), popri ktorom sme prechádzali ešte včera (článok o Slezskom hřbete a Labskom dole).

V sprievode mnohých ďalších turistov prichádzame na vrchol. Okrem meteorologickej stanice sú tu aj ďalšie stavby: kaplnka sv. Vavrinca, stanica lanovky a poštovna (je to vtipné, ale podľa informácií na webe je tu poštové smerovacie číslo 542 91 a možno odtiaľto poslať pohľadnicu z dovolenky).

Je čas zjesť si dnešný obed. Už som si aj zvykla na tieto obedy na horách počas letných víkendov. Po obede nás čaká druhá polovica turistiky, a to cesta dole. Vyjsť na vrchol je vždy len polovica cesty.

Smerom dole schádzame po žltej značke, aby sme sa nevracali rovnakou cestou, ale spravili si okruh. Kráčame zjazdovkou po veľmi pohodlnom skalnatom chodníku a ponad hlavy nám premáva lanovka s mnohými ďalšími turistami.

Žltá turistická značka nás vedie krkonošskou tundrou na Růžohorky a tu sa odpájame na zelenú turistickú trasu, odkiaľ úzkym chodníkom schádzame strmšie dole lesom. Pod Větrníkem sa opäť napojíme na ďalšiu žltú turistickú značku, ktorá nás dovedie až k lanovke odkiaľ sme vyrážali.

Na parkovisku zložíme do auta ruksaky a zájdeme si na toaletu (20 CZK alebo 1 €). Kým nám zbalím veci Danko ide zaplatiť za parkovanie (platí sa až pri odchode 300 CZK na celý deň), ale keď sa vráti príde s otázkou: „a chceli by sme zmrzlinu? Máme zamenenú hotovosť a na korunu presne by nám vyšla ešte zmrzlina.“ „No jasné, neverím, že si čakal inú odpoveď“, odpoviem s nadšením a verte, či nie bola to tá najlepšia točená zmrzlina akú som kedy zlízala.

Výlet na Sněžku sme si rozhodne užili, je to miesto v Krkonošoch, ktoré má atmosféru skutočných hôr. Keby sme mali niekomu odporučiť len jeden výlet, ktorý v Krkonošoch absolvovať, bol by to určite práve okruh na Sněžku cez Obří důl.