Pirknerklamm: vzrušujúca via ferrata v koryte rieky

Atraktívna ferrata, ktorá ponúka oveľa viac, než by človek čakal. Pirknerklamm vedie priamo korytom rieky a na pomerne krátkej trase strieda skalné steny, vodopády, traverzy nad vodou a hneď dve horské priehrady. Práve preto je skvelou voľbou na deň, keď už nemáte čas na dlhú túru, ale nechcete sa vzdať poriadnej dávky adrenalínu. A keďže sme sa na ferratu vybrali počas horúceho letného dňa, pobyt pri chladnej vode bol príjemné osvieženie.

Sleduj nás aj na našich sociálnych sieťach, aby ti už neutiekol žiadny nový článok:

facebook //automnahory 👤

instagram @automnahory 📸

 

Základné informácie:
Miesto:	Pirknerklamm
Pohorie:	Gaitalské Alpy, časť Lienzské Dolomity
Krajina a oblasť	Rakúsko, Korutánsko
Vzdialenosť od Bratislavy:	498,5 km, 05:10 h
Možnosti parkovania:	parkovanie pri ceste Pirkacher Landesstraße (súradnice); bezplatné
Obdobie našej návštevy:	júl 2026
Druh aktivity:	via ferrata
Trasa:	parkovisko pri ceste – Pirknerklamm – parkovisko pri ceste
Vzdialenosť:	3,0 km
Celkové prevýšenie:	cca 165 m
Najvyšší bod:	815 m. n. m.
Trvanie:	2,0 h (vrátane čakania na ferrate)
Náročnosť:	via ferrata náročnosti C
Terén:	koryto rieky, les

 

Dnes cestujeme domov z Lienzských Dolomitov. Uplynulé dni sme si tu dali celkom náročné výstupy (Simonskopf a Sandspitze), avšak niečo krátke cestou ešte stihneme aj v posledný deň.

Vybrali sme si via ferratu v blízkom okolí, a v horúci slnečný deň to bola naozaj skvelá voľba. Aj keď je via ferrata uprostred lesa a vedie korytom rieky, odporúčame natrieť sa opaľovacím krémom.

Parkovanie je bezplatné len popri ceste s minimom odstavných plôch. Keďže ferrata je vyhľadávanejšia, je to trochu komplikovanejšie nájsť si miesto na odparkovanie.

Nástup k via ferrate trvá približe 15 minút viac-menej po rovine pomedzi domy až k starému mlynu. Via ferrata Pirknerklamm sa začína pri starom mlyne. Prostredie dotvára z jednej strany rieky stará stavba mlyna a oproti na druhej strane rieky je malá jaskyňa.

Zdá sa, že sú 2 možnosti ako začať. Uprostred koryta rieky je skala, ktorou vedie oceľové lano a v lezení pomáhajú železné kramle. Problém je, že nie je jednoduché dostať sa k oceľovému lanu. Najprv je potrebné dostať sa cez vodu na skalu uprostred. To sa mi podarí úspešne, pripínam lano a leziem po stupoch hore na vysokú skalu.

Tu sa lano končí, rozhliadam sa, kam ďalej, ale jediné čo vidím je malý pieskový ostrovček podo mnou a šľapy po doskočení od niekoho, kto sa sem dostal predo mnou. Z pieskového ostrovčeka sa má pokračovať po nestabilných kameňoch krížom cez vodu. Snažím sa vysvetliť Dankovi, že má ísť radšej tou druhou cestou po stene. Prekričať ohlušujúcu vodu je náročné, ale vyzerá, že sme sa pochopili. Doskočím na pieskový ostrovček a po kameňoch sa dostanem na druhú stranu.

Podľa topo sa táto časť obchádza v čase, keď je hladina vody vysoká. Ani pri nízkej hladine vody to však nie je také jednoduché. Alternatívna cesta vedie po ľavej strane pohodlne po skalách. Pokračujeme vyššie, železnými kolíkmi vystúpame popri vodopáde, následne prejdeme ponad neho a potom nás čaká šikmá skalná platňa, tu sa počkáme.

Celá via ferrata vedie popri alebo priamo ponad rieku a nachádza sa tu aj viacero oceľových mostov. Orientačne sa dá rozdeliť na dve časti, prvá časť so štyrmi krátkymi mostami, ktorá sa končí nad hrádzou, za strmým pilierom. A druhá časť, ktorá vedie popod a popri hrádzi s kruhovými otvormi.

Prichádzame k záverečnému úseku prvej časti. Pred nami sa týči obrovská skalná stena, z ktorej sa valí voda. Via ferrata vedie tesne popri nej a na samom vrchu vystupuje cez jej okraj do príjemnej zátoky uprostred lesa. Tu lano končí a my sa musíme dostať cez rieku na druhú stranu koryta, keďže aj v topo sa píše „gehen und den Bach überqueren“ teda choď a prejdi cez potok. Keď sa nám to podarí, podídeme vyššie, kde sa pohodlne usadíme a v rieke si vychladíme radler. Chvíľu počkáme, kým nás obídu ferratisti, ktorých sme pred chvíľou predbehli.

Druhá časť via ferraty sa začína traverzom ponad koryto rieky až k obrovskej stene s kruhovými otvormi. Úvod je náročnosti C a potom sa náročnosť postupne znižuje B, A/B až k záverečnému úseku, ktorý je A.

Na zostupe si otvoríme vychladený radler a zbehneme dole k autu. Cestou ešte využijeme príležitosť opláchnuť si zablatené ruky v prúde rieky a vydávame sa na dlhú niekoľko hodinovú cestu domov. Môžeme zhodnotiť, že Lienzské Dolomity sú naozaj nádherné a stojí za to ich navštíviť.

Autor: Zuzka