Hochlantsch: horský ferratový výstup aj pre menej skúsených

Tohto ročnú turistickú sezónu horských výstupov sme odštartovali vrcholom Hochlantsch, ktorý ponúka hneď niekoľko možností na turistiku. Jednou z nich je aj výstup via ferratou, ktorej obťažnosť môže byť ideálnou vstupenkou k vysokohorských ferratam aj pre ľudí, ktorí ešte len objavujú čaro toho druhu turistiky a pre tých ostatných môže ako výstupová trasa skvele poslúžiť aj známa Medvedia tiesňava. No a ak vyjdeš až k vrcholu, výhľad na jeho výstupok s krížom a hlboké skalné zrázy ťa určite očaria. 

Sleduj nás aj na našich sociálnych sieťach, aby ti už neutiekol žiadny nový článok:

facebook //automnahory 👤

instagram @automnahory 📸

 

Základné informácie:
Miesto:	Hochlantsch
Pohorie:	Hory východne od rieky Mur (Randgebirge östlich der Mur)
Krajina a oblasť	Rakúsko, Štajersko
Vzdialenosť od Bratislavy:	225 km, 02:40 h
Možnosti parkovania:	parkovisko pri prameni Lantschbach (súradnice); 4 eur/deň
Obdobie našej návštevy:	máj 2026
Druh aktivity:	turistika, via ferrata (možnosť vynechať)
Trasa:	parkovisko – via ferrata Franz Scheikl Klettersteig – Hochlantsch – pútnická kaplnka Schüsserlbrunn Pilgrimage Church - parkovisko
Vzdialenosť:	cca 7 km
Celkové prevýšenie:	cca 800 m.
Najvyšší bod:	1 720 m. n. m.
Trvanie:	5:15 h
Náročnosť:	mierna turistika (stupeň 2/5) + ferrata C/D, prevažne však B
Terén:	les, via ferratou po skalách, drevené schody na zostupe

  

Po sérii týždňov v horúčavách máme konečne priestor vyraziť na nejaký víkendový výjazd do Rakúska. Žiaľ, začínajú sa prejavovať dôsledky horúčav a predpoveď na víkend nie je priaznivá, sprevádzaná búrkami.

Starostlivým sledovaním počasia a výberom lokality sa nám predsa len podarilo niečo zaujímavé nakombinovať. Mierime do okolia dediny Mixnitz na vrchol Hochlantsch (1 720 m.n.m.), niektorým bude známa určite Medvedia tiesňava, ktorá sa nachádza pod ním. My si to však ideme vyliezť z tej strmšej skalnej strany.

Búrky by mali prísť poobede, musíme byť preto rýchly. Využívame skoré ranné svetlo a na parkovisku sme už krátko po 5-tej. Parkovanie je spoplatnené sumou 4,60 € na deň cez aplikáciu EasyPark alebo je možnosť nechať 4 €  v obálke s údajom o čase a aute v poštovej schránke pri informačnej tabuli, kreatívne.

Vyrážame na cestu s výhľadom na skalné steny, ktorých sa dotýkajú prvé ranné slnečné lúče. Skalná stena sa nám skrýva za stromy a my vchádzame do lesa.

Kráčame po turistickej značke pomerne pohodlnou cestou len s miernym stúpaním. Prichádzame k informačnej tabuli o možnosti výstupu cez via ferratu, podľa ktorej je potrebné odbočiť.

Nasledujeme preto šípku a odbočujeme smerom k via ferrate. Chodník prudšie stúpa smerom hore a čím sme vyššie tým sa ťažšie orientuje na vyšliapaných chodníkoch. Priebežne je však cesta k via ferrate značená tabuľkami.

Les sa nám otvára a s ním aj výhľady. Po takmer pol roku sa nám naskytajú konečne na vlastné oči pohľady na poriadne alpské vrcholy. Hore na úpätí skalných stien vidíme drevené stavby – kaplnku a pohostinstvo, popri ktorých budeme neskôr schádzať.

Podľa topo, ktoré sme zahliadli nižšie by sa mala via ferrata začínať neďaleko starej už schátranej chaty. Prechádzame popri skalnej stene, malej jaskyni v skale a aj chatu sme už našli. Teraz ostáva už len nájsť začiatok via ferraty.

Od chaty odbočujeme vpravo, preskúmavame okolie a po chvíle hľadania sa pred nami nachádza skala s tabuľkou označujúcou začiatok via ferraty. Z ruksakov vyberieme via ferratové sety a pomaly sa pripravíme na stúpanie po skale smerom hore.

Danko mi akurát hovorí o tom, že videl, že sa tu zvyknú nachádzať aj kamzíky alebo kozorožce, keď zrazu zazrieme ďaleko za nami na skale pokojne sa prevaľujúce malé kamzíča. Zjavne mu naša prítomnosť neprekáža a aj my sme radi za zvieraciu spoločnosť. Vďaka tomu, že sme ráno skoro vyrazili cestou hore sme stretli zatiaľ len jediného turistu, ktorý išiel v opačnom smere.

Via ferrata sa volá Franz-Scheikl Klettersteig podľa dlhoročného predsedu turistického združenia Naturfreunde Breitenau, ktoré via ferratu vybudovalo a spravuje, Franza Scheikla. Podľa informácii dostupných na webe prešla via ferrata kompletnou rekonštrukciou v roku 2017. Ide o pomerne dlhú via ferratu jednoduchej obťažnosti a v záverečnom najnáročnejšom úseku obťažnosti C/D s možnosťou voľby jednoduchšej alternatívy. 

Podľa topo sa tu nachádzajú 2 úseky C/D jeden na začiatku, ktorý je povinná jazda, avšak obťažnosť je v skutočnosti nižšia a celý úsek je s kramľami, a druhý na konci, ktorý je ťažší, avšak dá sa obísť.

Subjektívne tak hodnotíme ferratu skôr ako Bčko, ktorú môže zvládnuť aj menej skúsený lezec. Väčšina ferraty vedie lesným prostredím po skalných hrebienkoch, ktoré však nepôsobia príliš exponovane. Jediný poriadne exponovaný a ťažký úsek sa nachádza v závere a poteší tých, ktorý majú radi výzvy, tí ostatní si ho môžu obísť ľahšou variantou. Týmto záverom jednoznačne svedčí aj fakt, že sme stretli turistu, ktorý sa pešo škriabal žľabmi povedľa via ferraty.

Začiatok via ferraty vedie najprv po skale ponad roklinu a následne nás čaká strmšie lezenie po oceľových kramliach. Tento úsek by mal byť obťažnosti C/D, ale osobne by sme to ako C/D nekategorizovali, prišlo nám to podstatne jednoduchšie a nezodpovedá našim skúsenostiam s inými ferratami tejto obťažnosti.

Via ferrata má výborné chyty a stupy. Stúpanie po skalách z času na čas strieda prechod trávnatým úsekom. Pokračujeme ďalej hrebeňom vedľa rokliny a keď sa otočíme smerom dole zahliadneme za sebou kameňolom.

Na jednom mieste, približne v polovici, via ferrata prudko klesá a následne opäť stúpa komínom rokliny smerom hore.

Prichádzame k záverečnému úseku, ktorý by mal mať obťažnosť B/C a potom opäť obťažnosť C/D podobne ako v úvode via ferraty.

Preliezame prvú ľahšiu povinnú stenu. Je síce exponovanejšia, ale s množstvom kramlí, čo lezenie výrazne uľahčuje.

Nasleduje záverečná stena, ktorú možno obísť, no my si ju rozhodne nenecháme ujsť. Púšťam Danka pred seba a ja zatiaľ pripnutá čakám pod skalou a užívam si pohľad na okolie. Podľa zvukov ktoré počujem z vrchu via ferraty ide o podstatne náročnejšie C/D ako bolo na začiatku. Je rad na mne, začiatok je fajn, relatívne ľahko prechodný, a potom to príde, hladká platňa s minimom stupov a chytov. Cítim ako sa mi vyplavuje adrenalín, je to presne ten stresový hormón, ktorý telo rýchlo mobilizuje a spúšťa reakciu „bojuj alebo uteč“. Oblapím skalnú stenu oboma rukami pritúlim sa čo najbližšie k nej a pomaly sa ťahám, či skôr nohou, na ktorej stojím sa vytláčam smerom hore. Vydýchnem si, keď konečne stojím nohami na bezpečnejšom mieste via ferraty. Úsek je kratučký, ale zaručene sa postaral o to, čo na alpských túrach milujeme a vyhľadávame, to čo nezažiješ počas bežných dní doma.

Záverečný úsek naozaj stál za to, nebyť neho išlo by len o jednoduchšiu zaistenú cestu skalnatým terénom, kde ferratový set je niekedy aj nadbytočným. Priznávam, počas lezenia som ju dosť podcenila. Neskôr som sa dozvedela, že zatiaľ čo ja som zvolila techniku využitia rozsahu v nohách, a nazvime to, vysokého kroku v kombinácii s objatím skalnej platne, Danko to vytiahol rukami. Akokoľvek, prelezenie skalnej platne bolo úspešné u oboch.

Naše lezecké výkony mali aj publikum, nezdá sa však, že by sme ho obzvlášť ohúrili, predsa len je v inej kategórii.

Sme na konci via ferraty a medzi stromami sa nám mihol aj  vrcholový kríž Hochlantschu, chýba nám ešte niekoľko výškových metrov, ktoré na značenom turistickom chodníku zbierame pomerne veľkou okľukou.

Aj keď má Hochlantsch len 1 720 m. n. m. vďaka skalnatému terénu a veľkému vrcholovému krížu pôsobí naozaj majestátne. Tomuto prispieva aj vystúpená vrcholová časť do priestoru s impozantným, takmer kolmým zrázom.

Vôbec neľutujeme, že sme si do ruksaku pribalili aj ďalekohľad. V diaľke pozorujeme hrebene kopcov, ktoré sme už dávnejšie navštívili alebo sa nachádzajú na našom bucket liste.

V diaľke vidíme špicatý masív Schneebergu, pozdĺžny Rax so strmou stenou a vedľajším vrcholom Gamseck, ktorý bol poriadnym dobrodružstvom.

Ďalej Hohe Veitsch, ktorý je najvyšším vrcholom Mürzstegských Aĺp a hlavný hrebeň Hochschwabu s rovnomenným najvyšším vrcholom.

Úplne v diaľke, takmer nepozorovateľná skalná pyramída Kleiner Buchstein, ktorým sme otvárali minulú turistickú sezónu.

Kúsok ďalej zas vidíme pohorie Dachsteinu so snehom, kde sme absolvovali nejeden via ferratový výlet. Premýšľam nad tým, s koľkými alpskými kopcami máme svoj vlastný príbeh. Od toho, ako ani neviem vysvetliť rakúsky názov, až po pocit dôvernej blízkosti po jeho preskúmaní. Čiary na mape s vyznačenými turistickými rázcestníkmi sa po ich návštevách zmenia na známe chodníčky, kde sme strávili niektorý z víkendov.

Rozhodne najdominantnejší vrchol okolia je Goßeck.

Je čas na malé občerstvenie pri vrcholovom kríži Hochlantschu v cieli dnešného dňa. Ešte síce nie je ani 9 hodín ráno, ale od skorých raňajok nám už pomerne vyhladlo.

Po krátkej pauzičke sa vraciame popri kríži opäť na turistický chodník, druhá strana neponúka nijaké zaujímavé výhľady, len krajinu skôr rovinatého rázu.

Nechávame teda vrchol za sebou a vydávame sa na zostup.

Ideme si spraviť okruh a dole schádzame najprv chodníkom, na ktorý sme sa po vylezení via ferraty pripojili a potom sa odpájame smerom vľavo.

Napojili sme sa zjavne na starší chodník, ktorý bol po kalamite zrejme nahradený novým s čerstvo nakreslenými značkami. Chodník, ktorým zostupujeme vedie lesom a vyšľapaná cesta sa z času na čas stráca medzi popadanými stromami a čoskoro sa strácame aj my (niekto tu zas vyberal tú „lepšiu“ cestu, ach).

Keď už dlhší čas nevidíme jeden druhého, turistické značenie, ani poriadny chodník, po telefóne sa dohodneme, že zamierime najkratšou možnou trasou k novoznačenému turistickému chodníku a keď sa nájdeme, ďalej pokračujeme už len po ňom.

Práve na takýchto zdanlivo neškodných chodníčkoch sa môže stať nechcený úraz. Mojej polovičke sa podarilo zle dostupiť a zosypať sa ako vrece zemiakov. Až neskôr na ceste v autom sme zistili, že to malo za následok spuchnutie členka a nemožnosť dostupovať niekoľko nasledujúcich dní. Nateraz však tento problém ignorujeme.

Prichádzame ku horskej chate, kde rozvoniava poriadne jedlo. Dalo by sa povedať, že ide skôr o alpskú reštauráciu či pohostinstvo.

Chatu nechávame za sebou a pokračujeme dole drevenými schodmi. Pod sebou vidíme pútnický kostol, a keď prídeme bližšie zistíme, že v pútnickom kostole sa dodnes pravidelne konajú aj sväté omše. Vzadu za kostolom sa nachádza malá kaplnka s krásnou sochou Panny Márie.

Nasledujúci úsek je opäť po drevených schodoch. Predstavujem si ako sa na nich musí šmýkať počas a po daždi.

Kúsok pod dreveným schodiskom sa nachádza Kleiner Hochlantsch. Veľká skala vedľa turistického chodníka s krížom na jeho vrchu napodobňujúca náš dnešný ciel.

K plnému parkovisku prichádzame už v čase obeda. Za niečo málo cez 5 hodín sme prešli približne 800 výškových metrov na 7 kilometroch a užili si via ferratu. Výškové metre sa zbierali veľmi ľahko, keďže aj via ferrata na viacerých úsekoch klesala smerom dole a následne opäť stúpala hore. Jednoznačne išlo o skvelý rozbeh tohtoročnej sezóny.

 

Autor: Zuzka