Hochkar: obľúbené lyžiarske stredisko plné možností aj v lete

Hochkar nie je len lyžiarske stredisko. V lete ponúka príjemný výstup na vrchol s krásnymi výhľadmi, pričom z parkoviska vás delí od vrcholu len niečo cez 400 výškových metrov. Výstup si navyše môžete skrátiť lanovkou a v okolí si vybrať z viacerých via ferrát, od jednoduchých úsekov vhodných aj pre deti až po náročnejšie lezenie. A ak vás viac láka bicykel, na svoje si prídu aj horskí cyklisti.

Sleduj nás aj na našich sociálnych sieťach, aby ti už neutiekol žiadny nový článok:

facebook //automnahory 👤

instagram @automnahory 📸

 

Základné informácie:
Miesto:	Hochkar
Pohorie:	Ybbstalské Alpy
Krajina a oblasť	Rakúsko, Dolné Rakúsko
Vzdialenosť od Bratislavy:	263 km, 3:00 h
Možnosti parkovania:	parkoviská lyžiarskeho strediska (súradnice); spoplatnené 10€/deň
Obdobie našej návštevy:	august 2026
Druh aktivity:	turistika, via ferrata (možnosť vynechať)
Trasa:	parkovisko – Heli Kraft – Hochkar – Geischlägerhaus – Bergmandl – Bergsee – parkovisko
Vzdialenosť:	9,5 km
Celkové prevýšenie:	cca 540 m
Najvyšší bod:	1 808 m. n. m.
Trvanie:	5 h
Náročnosť:	mierna turistika (stupeň 2/5) + ferrata C a B/C
Terén:	trávnatý svah, skalnatý chodník

 

Krátko pred 7:00 prichádzame na takmer prázdne parkovisko pri lanovke na Hochkar. V okolí je lanoviek viac, no táto je v prevádzke aj počas leta.

Na naše pomery sme prišli až nezvyčajne neskoro a niektorí turisti sú na návrate, zatiaľ čo my ešte len vyrážame. Parkovné platíme pomocou QR kódu na informačnej tabuli, ktorého cena je 10 eur na deň, v čase premávky lanovky sa dá zakúpiť aj na pokladni.

Už pri aute si oblečieme úväzok. Keď sme boli na Kaiserschild všimli sme si niekoho, kto išiel celý nástup na ferratu síce v úväzku, ale bez toho, aby mal pripevnenú brzdu a odsedku. Je to fajn, pri kráčaní ani necítiť, že by sa niečo hompáľalo alebo odieralo. K via ferrate je to od parkoviska podľa topo (t.j. lezeckého nákresu) vraj 30 minút.

Od parkoviska kráčame popri chate do pastviny kráv a zjavne aj býkov. Predpokladám, že ide o býkov, pretože takto dominantné a útočné kravy sme veru ešte nevideli. Široká hruď, silný krk, dominantný a útočný vzhľad. To všetko by sedelo na to, že ide o býkov, nehovoriac o pevných rohoch, ktorými do seba vrážali.

Keď podídeme vyššie, z ferraty sa už ozývajú hlasy aspoň deviatich ľudí, ktorí nastupujú na via ferratu, ku ktorej mierime tiež. Zatiaľ to bola pohodlná cestička po rovine, čoskoro sa terén zmení. Pri tabuli s mapou via ferraty odbočujeme doľava smerom k začiatku ferraty. Ešte krátky úsek trávnatým chodníkom a za ním začína kamenné more. Štveráme sa kolmo hore kamennou suťou, kde je veľmi ťažké rozoznať kadiaľ presne vedie chodník. Nástup je skôr v štýle dva kroky hore, jeden zošuch dole. Myslím, že neexistuje vhodnejší opis tohto terénu.

Trvá nám to úplne presne 30 minút od parkoviska aj s občasným postávaním.

Via ferrata začína vysokým rebríkom. Cvakáme karabíny a začíname stúpať. Najviac sa rebrík hompáľa uprostred jeho dĺžky. Na rebríku sú viaceré miesta na prepnutie karabín, trochu mi to pripomína Intersport, kde sme boli pred rokom. Tiež tam bol veľmi vysoký ikonický rebrík, ktorý sa pohupoval každým krokom a prepínanie karabín nebolo nič príjemné. Tu je tá výška znesiteľnou. Popod rebrík prechádza alternatívna trasa, ktorá vedie najprv po kramliach a potom drevenou lištou, ktorá visí na lanách zachytených zo strán.

Z mosta pokračujeme po lane tejto alternatívnej cesty vyššie. Čakajú nás serpentíny na kolmej skalnej stene.

Na orientáciu nám slúžia mosty. Na via ferrate sú 3, vďaka ním si vieme perfektne sledovať v akej časti via ferraty sme a koľko nám ešte zostáva.

Okrem úvodnej časti, kde sa serpentínami stúpalo smerom hore je celá via ferrata traverzom po skalnej stene. Sú takí ktorí traverzy vyhľadávajú a potom, takí ktorí sa im vyhýbajú. My patríme tam niekam uprostred.

Heli Kraft sme prešli zhruba za hodinu. Na jej konci nás čakal aj kríž, zrejme ako znak úspešne dokončenej cesty.

Dlho sa nezdržiavame, keďže našim dnešným cieľom je Hochkar, posedíme až hore. Je to síce ešte pomerne ďaleko, no chodník je veľmi pohodlný.

Ako kráčame, zrazu niečo hlasno vrzne, uskočím na kraj chodníka. Je 9:00 a akurát spustili lanovku. Premáva priamo ponad chodník. Na vrchu sa nachádza viacero stavieb, okrem stanice lanovky, aj chata Geischlägerhaus.

Za chrbtom máme výhľady na siluety alpských vrcholov a tažkú oblohu, cez mračná ktorej sa predierajú ranné slnečné lúče. V diaľke rozoznávame aj Schneeberg.

Ako prichádzame k vrcholu, pred nami sa rozprestiera už známa oblasť Ennstalských Álp. Nie je dobrá viditeľnosť, no aj toto stačí na to, aby sme sa zorientovali a na prvý pohľad rozpoznali kopce, na ktorých sme už stáli. Jedným z nich je napríklad rozčesnutý vrchol Großer Buchsteinu, na ktorý sme vyliezli minulý rok, a po ľavej strane zas Pfaffenstein a Kaiserschild, ktoré sme vyliezli len prednedávnom.

Dnešný druhý vrcholový kríž stojí vo výške 1 808 m. n. m. a tie výhľady stoja za to. Predstavujem si ako to tu môže vyzerať v zime, keďže Hochkar je jednou z najvýznamnejších zimných športových oblastí Dolného Rakúska na hranici so Štajerskom.

Z Hochkaru sa vraciame späť k stanici lanovky, vedľa ktorej stojí aj chata s reštauráciou a toaletami. Cestou sa nám naskytne aj pohľad na skalnú platňu, ktorú sme ešte len nedávno traverzovali ferratou.

Pri chate si spravíme krátku prestávku a rozhliadneme sa po okolí. V diaľke vidieť vysielač, okolo ktorého budeme o chvíľu prechádzať. Za vysielačom sa nachádza 360 stupňový vyhliadkový bod.

Okolo obeda má začať pršať a neskôr sa v predpovedi ukazujú aj búrky, tlačí nás čas a tak vyhliadkový bod obídeme a mierime rovno k jednoduchým via ferratam Bergmandl-Klettersteig. Schádzame asfaltovou cestou občas uskakujúc bicyklom.

Čakajú nás tri skalné útvary, na ktorých sa nachádzajú krátke zaistené úseky s prevažne B náročnosťou (max. B/C).

Prvý úsek sa začína už hneď pri ceste a oceľové lano vedie prudko smerom hore skalnatým útvarom. Oceľové lano je veľmi pohodlne vedené skalou a na skalnej stene je pripevnených pomerne veľa kramlí, vďaka čomu je via ferrata ideálnym miestom hlavne pre začiatočníkov. Žiadne hlboké kolmé steny, len príjemné prelezenie skalným útvarom do lesa o kúsok vyššie. Aj záverečný úsek v lese je doisťovaný, hoci ide len o lesný chodník.

Na krátko sa opäť dostaneme na širokú horskú cestu, kým zabočíme k druhej z troch častí Bermandl-Klettersteig. Hneď v úvode sa nachádza B/C úsek, ktorý je jediným B/C úsekom na celej via ferrate. Kramľami stúpame kolmo po stene, nasleduje traverz skalnatým terénom so stúpajúcim charakterom a ani sa nenazdáme a sme na konci pri rebríku.

Lesom prechádzame k poslednej z troch častí Bermandl-Klettersteig. Zapíname karabíny a prehupneme sa cez prvú skalu. Za ňou prichádza snáď najlepšia časť celej via ferraty, krátky skalný hrebeň. A tak si to najlepšie dávame na koniec a hore si vychutnávame výhľady na lyžiarske stredisko tentokrát z inej strany.

Oceľové lano vedie k drevenej búdke, ktorá je na topo označená ako Gipfelhütte vo výške 1 660 m. n. m. (názov "hütte" je trochu mätúci, keďže táto búdka okolo chaty ani nechodila). Vrcholový kríž tu síce nie je, ale je tu aspoň pekné miesto s výhľadom, kde sa dá posedieť.

Je čas otočiť to nazad smerom k autu. Z Gipfelhütte sa napojíme opäť na širokú horskú cestu a zostupujeme dole.

Namiesto toho, aby sme išli priamo dole, spravíme si ešte odbočku k jazeru Bergsee. Vyzeralo príliš lákavo na to, aby sme ho len tak obišli. Je ohradené a nachádza sa tu oznam o zákaze kúpania a umývania predmetov, a to úplne dôvodne. Jazero má kolmé zrázy a pri brehu pláva množstvo maličkých žubrienok, ktoré si hľadajú riasy na skonzumovanie.

 

Popri tom ako ho obchádzame, všimneme si, že žubrienky nie sú len vo vode, ale na kraji chodníka je množstvo malých stvorení, ktoré už majú úplne vyvinuté pľúca a sú schopné života na súši. Malé žaby sa podobajú stavbou tela na dospelé žaby, aj keď v skákaní sú ešte dosť nemotorné.

Od jazera sa napojíme na širokú horskú cestu a zamierime k autu. Stihli sme to pred príchodom dažďa a búrok. Dážď nás dobehol až na ceste autom naspäť domov.

Autor: Zuzka