Eselstein: skvelé výhľady a nie jedna, ale rovno tri ferraty na vrchol

Na rozlúčku s letom sme si vybrali naše obľúbené pohorie, Dachstein. Vrcholy Eselstein a Sinabell nad chatou Guttenberghaus sú výborným ferratovým a výhľadovým cieľom, najmä ak už poznáš okolie. Keďže ferrat je tu na viac ako na jedno dobrodružstvo, budeš si musieť zrejme vybrať len jeden z nich, tak sme to urobili aj my.

Lokalita: Eselstein

Pohorie: Dachstein

Oblasť: Rakúsko, Štajersko

Vzdialenosť od Bratislavy: 360 km (3:45 hod)

Parkovanie: parkovisko na Feistererweg (súradnice), spoplatnené sumou 4 €/deň

Obdobie: september 2025

 

Trasa: parkovisko – chata Guttenberghaus – Jubiläums Klettersteig – Eselstein - Westwand Klettersteig – Westgrat Klettersteig – Eselstein – chata Guttenberghaus - parkovisko

Vzdialenosť: 15,5 km

Celkové prevýšenie: cca 1 900 m.

Najvyšší bod: 2 552 m. n. m. 

Náročnosť: náročná (via ferrata obťažnosti D alebo jednoduchšia alternatíva)

Čas: 9,5 hod

 

Sleduj nás aj na našich sociálnych sieťach, aby ti už neutiekol žiadny nový článok:

facebook //automnahory 👤

instagram @automnahory 📸

 

Je už neskorší september a pred nami pekný slnečný víkend. Posledný letný víkend tohto roka sme sa rozhodli ukončiť ferratovým výstupom v Dachsteine. Vydávame sa do jedného z jeho južných údolí - smer Eselstein (2 556 m. n. m.) a Sinabell (2 349 m. n. m.), na ktorých úpätiach sa nachádza hneď niekoľko via ferrat.

Parkujeme na parkovisku so symbolickým poplatkom 4 eurá na deň. Vonku je poriadna zima a obliekame všetko, čo máme. Prvou úlohou dňa je dostať sa k východiskovému bodu Guttenberghaus. Taký malý detail je, že parkovisko a chatu od seba delí približne 1.000 výškových metrov.

Vyrážame na cestu, v diaľke už vidíme siluetu vrcholov, kam máme namierené.

Úvod cesty vedie po pohodlnej širokej ceste, ktorá slúži aj zásobovacej lanovke. Prechádzame popri kravských farmách, ktoré sú už takou alpskou povinnou jazdou.

Približne v polovici stúpania prichádzame k štartovacej stanici lanovky, kde pohodlnú cestu strieda strmý traverzovitý horský chodník.

Jeden úsek vedie po príjemnej plošinke vytvorenej ľadovcom, ktorý už ustúpil a ostali po ňom len informačné tabule.

Čaká nás záverečný úsek stúpania a sme pri chate. Na slnku je razom teplejšie a poučení viacerými skúsenosťami hneď vyberáme opaľovací krém.

Chatu nechávame za chrbtom a vydávame sa smerom vľavo k začiatku ferraty.

Za chrbtom máme masívnu skalnú stenu Sinabell. Cestou obdivujeme akú žiarovo zelenú farbu má stále tráva, a to napriek tomu, že je neskorý september.

Prichádzame k smerovníku, ktorý nás naviguje k začiatku via ferraty. Ferrata Jubiläumssteig (D) je najťažšou z troch, ktoré vedú na vrchol Eselsteinu. 

Pokračujeme teda kolmo nahor cez suť k skalnej stene. Hoci nevidíme, kde presne je začiatok ferraty, cesta je značená červenými značkami.

Úspešne sme dorazili k začiatku, pripíname sa na oceľové lano a vyrážame na cestu. 

Via ferrata sa skladá z niekoľkých úsekov prepojených pešími pasážami. Úvodná časť nie je moc vzdušná. 

Čoskoro však prechádzame na skalný hrebeň, kde expozícia narastá a začína to byť zaujímavejšie. 

Za chrbtom máme výhľady na Nízke Taury.

Záverečné pasáže sú už naozaj vzdušné a celkom si ich užívam.

Prichádzame na vrchol, namiesto kríža nás tu však čaká iba hromada kamenia a kovová schránka.

Neviem ako je to možné, ale asi vždy keď sme v hlavnom masíve Dachsteinu musíme stretnúť vrtuľník, je už z toho akési pravidlo.

Rozhliadame sa po okolí, na západe vidíme známe vrcholy - Scheichenspitze (2 667 m. n. m.) a Großer Kopperkarstien (2 863 m. n. m.), ktoré sme v minulosti vyliezli. Na ich vrcholy tiež vedú via ferraty.

Na juhu sa rozprestierajú Nízke Taury, kde rozoznávame vrcholy Hochgolling (2 862 m. n. m.) a Hochwildstelle (2 747 m. n. m.), ktoré ešte len plánujeme navštíviť.

Juhozápadne sa nám ponúkajú výhľady na Vysoké Taury a ich zaľadnené vrcholy, zľava doprava, Hochalmspitze (3 360 m. n. m.) a Ankogel (3 252 m. n. m.), ktorý sa nám už ďalšie leto snáď podarí navštíviť.

Ďalej strecha Rakúska - Großglockner (3 798 m. n. m.) a vpravo špicatý Großes Wießbachhorn (3 564 m. n. m.). Medzi nimi podlhovastý vrchol bez ľadu - Hohe Dock (3 348 m. n. m.), na ktorom sme stáli ešte len nedávno.

Na severnej strane sledujeme mesačnú krajinu Dachsteinu a jeho náhornej plošiny, z ktorej mierne vyčnieva vrchol Krippenstein (2 108 m. n. m.), v ktorého okolí sa nachádza niekoľko ferrat. 

V pozadí hrebeň pohoria Totes Gebirge s vrcholom, na ktorý vedie najdlhšia ferrata v Rakúsku, Großer Priel (2 515 m. n. m.).

 

No a na východnej strane máme dachsteinské trio prominentov (prominencia ako relatívna výška vrcholu). Najmasívnejší z nich, Grimming (2 351 m. n. m.), na ktorom sme si užili poriadne dobrodružstvo. Ďalej štíhly Kammspitz (2 139 m. n. m.) a Stoderzinken (2 048 m. n. m.) s viacerými ferratami. 

 

Keď sme sa vynadívali na okolie, je čas otestovať zvyšné dve ľahšie ferraty, kým Zuzka čaká na vrchole. Dole zliezam cez jednoduchý Westwand (B) a naspäť hore zase cez Westgrat (B/C), ktorý bol veľmi pekne vedený.

Posledné pohľady na okolie a je čas dať sa na peší zostup s výhľadmi na prominentné vrcholy a odrážajúce sa slnečné lúče od azúrovomodrej hladiny jazera Silberkarsee v diaľke.

Zostup je celkom strmý a na jemnom štrku je celkom ľahké pošmyknúť sa. Postupujeme teda opatrne, ale napriek tomu sa hraničným situáciám nevyhneme. Obaja sme to však vždy ustáli.

Zostupujeme do sedla Feisterscharte. Pozorujeme zaujímavý podlhovastý tvar vrcholu Sinabell a za chrbtom zas vyrastajúci vrchol Eselsteinu. Výškový rozdiel 200 metrov medzi nimi sa postaral o to, aby sme na jeden hľadeli z vrchu, zatiaľ čo na druhý už zospodu.

Pred nami sa objavuje chata Guttenberghaus. Musíme sa rozhodnúť, či pokračujeme v zostupe, alebo odbočíme na ferraty Sinabellu.

Pôvodný plán bol zvládnuť oba vrcholy, ale vyhodnotili sme, že sa nám pokračovať nechce a radšej sa vrátime skôr domov. Aspoň nám ostáva dôvod na ďalšiu návštevu tohto údolíčka.

Posledné pohľady na z tohto uhla pyramídový tvar Eselsteinu a hurá k chate. 

Pri chate sa uložíme na lavičku a pozorujeme vrcholy v diaľke. Slnko hreje a nám sa nechce urobiť už ani krok.

Po načerpaní nového odhodlania a energie sa vydávame na zostup rovnakou cestou. 

Oproti rannému výšlapu nám cesta nadol ide podstatne rýchlejšie. Tento krát však namiesto alpských kráv stretávame na čistinke medzi stromami alpské poníky.

 

Robíme si teda krátku zastávku obzrieť si ich z blízka, pôsobia dosť priateľsky.

Zostupujeme posledné výškové metre k autu, kde náš čaká radler. Napriek horúčave to mini chladiaci box zvládol a má stále dobrú teplotu.

Vyrážame na cestu domov s dobrým pocitom  z výletu, a trošku smutní, pretože tušíme, že to bol rozlúčkový výlet s letom tejto sezóny.