Autom na hory

Keď Alpy zahalí vytrvalý dážď a vysokohorské plány sa rúcajú jeden víkend za druhým, netreba sa vzdávať dobrodružstva. Stačí obrátiť zrak bližšie – na okraj Viedenského lesa, kde sa v tichu zelene skrýva najbližšia rakúska ferrata Mödlinger. Krátky, no pestrý výstup popri skalách, lanový most, výhľady na hradnú zrúcaninu v krajine akoby z iného sveta. Doplnené ešte o bonus v podobe neďalekej Gumpoldskirchner ferraty robia z tohto výletu ideálny únik z mesta aj v mierne upršanom počasí.

Na najvyšší vrch pohoria Rax – Heukuppe – vedie mnoho ciest. Väčšina turistov si vyberá tie pohodlnejšie – z juhu či juhovýchodu, najčastejšie z parkoviska Preiner Gscheid. Tá najkrajšia a zároveň poriadne divoká cesta však vedie zo západu, cez steny Gamsecku. Trasa ti ukáže úplne inú tvár Raxu – bez davov turistov, s tichom, ktoré prerušuje len štrk pod nohami, a s jasným dôkazom, že aj kopec s trávnatým vrcholom môže ponúknuť adrenalín. Lezenie po skalnej stene, exponované pasáže, suť, nepríjemné zosuvy a nejasná línia výstupu – to všetko čaká na tejto menej známej trase. A odmena? Výhľady, ktoré si naozaj musíš zaslúžiť. Gamseck ťa prevedie surovou a divokou stranou Raxu – takou, akú chce zažiť každý, kto nehľadá len rýchly výstup, ale naozajstné dobrodzužstvo v horách.  

Myslíš si, že Krkonoše sú len pre rodiny s deťmi a lanovkových turistov? Tak sa vyber na Sněžku cez Obří důl – trasu, ktorá ti to okamžite vyvráti. Drsné úbočia hôr, zurčiace vodopády, studený horský vzduch a výstup, ktorý má dušu. Bez kompromisov – najkrajšia trasa na strechu Česka, ktorú zvládne každý a rozhodne ľutovať nebude.

Niekedy tie najlepšie výlety vzniknú z náhradného plánu. Keď rakúske hory zalial dážď a slovenské neponúkali lepšie vyhliadky, vybrali sme sa smerom na sever – do Krkonoš. Výsledkom bol víkend plný kontrastov: od relaxu v saune až po túru cez chladný les, slnkom zaliaty hrebeň a majestátny Labský důl, v ktorom sa zrodilo Labe. Napriek tomu, že sme prišli o slnečné okuliare, získali sme niečo oveľa cennejšie: nový pohľad na najvyššie hory Česka.

Vodopád, kolmé steny, adrenalínový lanový most a len niečo vyše dve hodiny z Bratislavy – ferrata Falkenstein má všetko, čo si dobrodružný víkend žiada. Či už sa rozhodnete pre ľahší variant s fotogenickým mostom, alebo si trúfnete na ťažšiu, priamočiaru stenu, nudiť sa tu rozhodne nebudete. Skvelá dostupnosť a dramatická scenéria robia z tohto miesta ferratový klenot Mürzstegských Álp, ideálny na jednodňový výlet.

Oblasť Gosau v rakúskych Alpách a vrchol Großer Donnerkogel s jeho známym vzdušným rebríkom patria medzi jedny z najfotografovanejších a najnavštevovanejších miest rakúskych Álp. Niet divu — výhľady na Dachstein, jazero Gosausee a ferratová pasáž, ktorá visí medzi nebom a skalou, pôsobia lákavo. No za popularitu sa tu platí vlastným časom — ferrata Intersport (C/D) síce nepatrí medzi najťažšie, ale čakacie doby pod rebríkom môžu riadne preveriť trpezlivosť. Napriek tomu si deň bez rukavíc, s nočným štartom z Bratislavy a náhodným darom od českej ferratistky, vyslúžil miesto medzi nezabudnuteľnými výletmi. A pre tých, čo ešte nemali dosť, je tu bonusová Laserer alpin ferrata rovno nad jazerom. Stačí si len postrážiť kľúče od auta...

V Ennstalských Alpách sa nachádza vrchol, ktorý možno na papieri nepôsobí ako výzva, no jeho charakter preverí tvoju kondíciu lepšie, ako by sa čakal. Výstup na Kleiner Buchstein (1 990 m. n. m.) je cestou naprieč potokom, sutinami, skrytými odbočkami a napokon aj skalným terénom, kde už nestačia len nohy, ale príjemne si zalezieš. Ak miluješ hory, ktoré si nepýtaš pre selfie, ale pre zážitok – čítaj ďalej. A možno nakoniec z toho aj nejaká impozantná selfie bude.

Málo času, ale chuť liezť stále rovnaká? Presne vtedy prichádzajú na rad výlety ako tento – krátke, intenzívne a nezabudnuteľné. Hohe Wand ponúka nielen krásne výhľady, ale aj poriadnu výzvu pre tých, čo si trúfnu. Tentokrát sme sa vybrali do jeho strednej časti, kde sa ukrýva najťažšia ferrata Dolného Rakúska – ÖTK Klettersteig. Budeš mať dosť síl v rukách? A čo spravíš, keď ti cestu skrížia kozorožce?

Rozhľadne sú vďačné stavby, ktoré vedia priniesť výhľady aj na inak bezvýhľadový vrchol porastený stromami. V pohorí Malé Karpaty sa nachádza rozhľadní hneď niekoľko, tá na Veľkom Peterklíne však ponúka niečo extra – adrenalínový zážitok, ktorý na žiadnej inej nenájdeš. Pokiaľ ju chceš zažiť nemusíš si kvôli tomu vyhradiť celý deň, ide o rýchly výlet, avšak výhľad si musíš zaslúžiť.

Hohe Wand je skutočný klenot pre všetkých. Len necelé dve hodiny cesty od Bratislavy, sa nachádza prírodný park, ktorý prekvapí, nadchne a úplne pohltí.  Hohe Wand je miesto, kde si človek môže vybrať medzi odvážnym alpínskym výstupom, adrenalínovou via ferratou, alebo si jednoducho len vychutnať tichú prechádzku po lesných chodníkoch, či výhľady na okolie.  A po dobrodružstvách na skalách sa ponúka možnosť zastaviť sa občerstviť v jednej z viacerých chát, ktoré sa na náhornej plošine nachádzajú.

Predstav si túru, ktorá začína v ľadovom tieni lesa a končí na slnkom zaliatom hrebeni s výhľadmi, ktoré ti vyrazia dych. Pohorie Rax nie je len o krásnych výhľadoch a nespočetných turistických chodníkoch. Je to miesto, kde môžeš zažiť počas skorej jari kontrasty prírody v jedinom dni – zľadovatené chodníky, zasnežené vrcholy a o pár hodín neskôr teplé slnečné lúče na hrebeni. Tak na čo ešte čakať.

Keď sa povie rakúske hory, každý si predstaví hneď Alpy, už menej ľudom však napadne, že v Rakúsku sa nachádzajú aj Karpaty. Hainburské vrchy sú pokračovaním pohoria Malých Karpát za Dunajom v Rakúsku, ide zároveň o najzápadnejšiu časť horskej sústavy Karpaty. Tieto malebné kopčeky v okolí Dunaja ponúkajú rýchle poldenné prechádzky prírodou, ktoré si nevyžadujú veľkú kondíciu.

Pokiaľ by ste chceli zažiť vysokohorskú turistiku a chcete vystúpiť na nejaký ten vyšší vrchol, no nie ste na takéto túry zvyknutí, Predné Solisko môže byť skvelou vstupnou bránou do tohto sveta. Ide o tatranský vrchol presahujúci dvetisíc metrov, avšak výstupovú trasu zvládnu aj menej zdatní. Ak teda chcete skúsiť tento typ zážitku, ale nemáte veľa skúseností, alebo ich aj máte, ale nemáte na túru zrovna celý deň, Predné Solisko bude skvelou voľbou. Vrchol je prístupný počas celého roku, a ak je pekné počasie ponúka krásne výhľady nie len na okolité tatranské plesá, ale aj priamo na symbol slobody Slovákov – Kriváň, či vrcholy Nízkych Tatier.

Grimming je neprehliadnuteľný vrchol týčiaci sa pred vstupom do hlavného masívu Dachsteinu na východnej strane. Nemá v blízkom okolí žiadnu rovnako vysokú konkurenciu, čo mu spolu s jeho príznačným tvarom dáva charizmu a monumentálnosť. Nakoľko sme sa v lete venovali prevažne ferratam, nevenovali sme mu prílišnú pozornosť. Na jeseň sme sa rozhodli vydať opäť aj na obyčajnú turistiku (bez ferrát), no to sme ešte netušili, že aj na Grimming si budeme musieť vyliezť, a to doslova.  

Ferrata Kaiser Franz Joseph Klettersteig – Seemauer sa zaručene postará o celodennú turistiku s úžasnými výhľadmi na okolie a smaragdovo zelené jazero. Čo je najlepšie, dá sa stihnúť aj na otočku za jediný deň. Samozrejme, ide o druh aktivity, ktorý si vyžaduje trafiť správne počasie, aby na vrchole namiesto výhľadov nečakala hmla, búrkové oblaky alebo zasnežená krajinka – tá sa však, ako sme sa presvedčili, zvládnuť dá. Po výstupe via ferraty nás čakala snehová nádielka a septembrové brodenie sa snehom, ktoré nás naučilo nájsť a vyšliapať si cestu v neznámom teréne prebudením vlastných orientačných schopností.

Horské skupiny Rax a Schneeberg netreba Bratislavčanom, ktorí obľubujú vysokohorskú turistiku predstavovať. Pre tých, čo lokalitu nepoznajú, jedná sa pre turistov vyrážajúcich zo Slovenska o najbližšie pohorie v Rakúsku s vrcholmi cez 2 000 výškových metrov. Preiner Wand síce nie je jedným z týchto vrcholov (má len necelých 1 800 m. n. m.), avšak má inú výsadu – možnosť zdolať ho ferratou, a to nie jednou, ale hneď troma.

Pohorie Dachstein je známe najmä svojimi impozantnými vrcholmi a adrenalínovými výzvami, nájdu sa tu ale aj menej výrazné vrcholy, ktoré však rozhodne majú čo ponúknuť. Jedným z týchto vrcholov je aj Sattelberg. Tento vrch ponúka mix via ferrat a peších chodníkov, ktoré sú ideálne pre rôzne úrovne zdatnosti, vrátane tých najmenších dobrodruhov.

Je 5:00 ráno, slnko zatiaľ nevyšlo a v kempe je príjemný pokoj. Keď v tom v jednom z rozložených stanov pokojný spánok preruší budík nastavený za jediným účelom: skoro ráno vyraziť a vystúpiť až na vrchol Großer Koppenkarstein (2 863 m. n. m.), odtiaľ pokračovať k ľadovcu a vrátiť sa pred zotmením. Dnes sa prvýkrát dostaneme do ľadového srdca pohoria Dachstein a pozrieme sa na ľadovec úplne z blízka.

Síce nie sme fanúšikmi ferrat vedúcich cez tiesňavy a preferujeme skôr vrcholové výstupy, táto nás naozaj dostala. Rozhojdané mosty, preskoky na hrane možností cez hlbokú roklinu, vysoké vodopády, či skalné steny s extrémnym lezením až do obťažnosti F  - toto všetko ponúka Postalmklamm – údolie, v ktorom zábava a adrenalín rozhodne nechýba a mali by ste ho zažiť na vlastnej koži.

Nadmorská výška nie je vždy všetko, turisticky atraktívnym nemusí byť len ten najvyšší alebo čím vyšší vrchol. Niekedy charakter a ráz hory môže byť natoľko zaujímavým, že nám učaruje aj keď pri pohľade na jeho nadmorskú výšku na mape zaujímavo vôbec nevyzeral. Takýmto vrcholom je aj vrch Loser  „na chvoste“  Mŕtvych Hôr, a my sme sa naň vybrali ferratou.

V čase, keď sa počas dovolenky počasie nevyvíja ideálnym spôsobom a zvyšuje sa pravdepodobnosť, že zaprší, je vždy bezpečnejšie vyhnúť sa hrebeňom vysokých štítov a vybrať sa radšej do údolia skrytého medzi horami. Predsa len vo vysokých horách sa iba ťažko dá odhadnúť, kedy sa pokojný dážď môže zmeniť na nebezpečnú búrku. Práve vďaka takýmto okolnostiam sme našli výnimočné údolie Silberkar a jeho tri ferraty: Klettersteig Hias, Rosina a Siega.

Napriek tomu, že Malé Karpaty nemožno označovať za nijaké veľhory, aj toto nižšie pohorie vie prekvapiť malebnými scenériami. Malá nadmorská výška so sebou prináša aj niektoré výhody, najmä rýchlu dostupnosť, a tým pádom možnosť vychutnať si východy, či západy slnka bez dlhých nástupov a zostupov. Presne túto prednosť sme sa rozhodli využiť aj my.

Pokiaľ si chcete vychutnať opustené Vysoké Tatry bez masy ľudí, táto túra je určite pre Vás, teda len jej prvá časť. V druhej časti sme sa presvedčili o tom, čo sa o Svinici (2 301. m. n. m.) píše na rôznych webových stránkach, ide o jeden z najnavštevovanejších vrchov Vysokých Tatier s výhľadmi na okolité kopce z netradičného uhla. Aj vzhľadom k tomu, že sa nachádza na štátnej hranici Poľska a Slovenska a výstup zo slovenskej strany je pomerne dlhý, je navštevovaný najmä poľskými turistami, ktorým prístup na vrchol robí ešte dostupnejším lanovka na Kasprov vrch. My sme sa rozhodli pre výstup zo slovenskej strany Tichou dolinou, ktorý je síce podstatne dlhší, ale výnimočný pokojom na opustenom, takmer nenavštevovanom chodníku.

Východná Vysoká (2 429 m. n. m.) bola do tohto dňa jedným z tatranských turisticky sprístupnených štítov, ktorý nám v našom zozname navštívených štítov ešte chýbal. Aby bol výlet zaujímavejším naplánovali sme si okruh, ktorý vedie najprv cez Poľský hrebeň známy exponovaným úsekom a návrat cez sedlo Prielom, podobne náročným (ak nie náročnejším) terénom isteným kramľami a reťazami. Medzi Prielomom a Zbojníckou chatou nám cestu spríjemnili aj netradiční rohatí spoločníci – malé kamzíčatá, ktoré v diaľke pobehovali po snehovom poli, ale aj odvážnejšie staršie kamzíky, ktoré prechádzali popri nás po turistickom chodníku.

Na via ferrate Dve Veže sme našli miesto, kde sa príroda spája s adrenalínom, a kde sa môžete cítiť ako skutočný lezec, ale s minimálnym rizikom. Oblasť je skutočným rajom pre dobrodruhov širokého spektra. Nezáleží na tom, či už máte nejaké skúsenosti s lezením alebo chcete vyskúšať po prvýkrát dobrodružstvo na skalách. Veríme, že via ferrata Dve Veže vás očarí a inšpiruje k ďalším výpravám, podobne ako nás.

Slovinsko nie je len o známych Julských Alpách. Ak dôslednejšie hľadáme, na severe krajiny môžeme nájsť menej známu a rovnako nádhernú časť alpského pohoria – Kamnicko-Savinjské Alpy, ktorých najvyšším vrcholom je Grintovec (2 558 m. n. m.). Práve ten sa stal naším cieľom na 2-dňovom výlete s 50-litrovými ruksakmi na chrbtoch. Po náročnom výstupe k bivaku Pavla Kemperla sme si za odmenu užili západ slnka, či zaspávanie a prebúdzanie v objatí vysokohorskej alpskej prírody. A čo je zvláštne, turistické chodníky boli tiché a takmer prázdne, zväčša sme tu stretli len domácich.

Výstup na jeden z najimpozantnejších vrchov Julských Álp bol na našom zozname štítov, ktoré sme chceli vyliezť už dlhší čas. Zapísal sa doň už odkedy sme Slovinsko navštívili po prvýkrát, vtedy sme však nemali potrebnú výbavu na prechod via ferratou. Tentokrát sme sa pripravili a do batohov pribalili všetko potrebné na vzrušujúci turistický zážitok pri výstupe a zostupe na Mangart (2 679 m. n. m.). Ešte pred tým ako sme vyrazili na cestu s ruksakmi na chrbtoch, čakala nás v aute úzka kľukatá horská cesta s tunelmi vysekanými do skál, bez umelého osvetlenia a s nádhernými výhľadmi s pribúdajúcou výškou.

Slovinské hory ukrývajú množstvo nádherných miest, ktoré sa dajú navštíviť, či už na výlete plánovanom na víkend alebo niekoľkotýždňovej dovolenke. Jedným z takýchto miest sú aj dve neobyčajné ferraty ukryté medzi stromami - pohodová ferrata Hvadnik a neďaleko nej náročnejšia ferrata Jerm´n v Kranjskej Gore. Ich umiestnenie je veľmi unikátne, keďže vedú po stranách koryta horskej rieky (resp. riek, každá popri inej) a kramle na stenách z času na čas vystrieda lanový most ponad rieku.

Podľa nášho plánu na základe informácii z internetu malo ísť o celodennú, avšak len približne 7 hodinovú turistiku v pohorí Dachstein, známym celoročným ľadovcom najbližšie k Slovensku. Celou hrebeňovkou viedla ferrata Ramsauer Klettersteig, ktorá nás zaujala zo všetkého najviac. Predstavovala totiž správnu kombináciu trasy vedúcej po hrebeni doplnenej o dlhé lezenie po istených stenách. Oproti pôvodnému časovému plánu sme sa odchýlili viac ako by sme mohli predpokladať, ale zažili sme nezabudnuteľné zážitky pri prechode extrémnym sutinovým chodníkom a ferratou cez vrcholy exponovaných štítov prevyšujúcich masív najvyššieho bodu Slovenska – Gerlachovského štítu.

Pod Západnými Tatrami sa mnohým turistom okamžite vybaví hrebeň Roháče, ktorý láka svojimi strmými vrcholmi a dychberúcimi výhľadmi. Len málokto sa vyberie pod úpätia týchto majestátnych štítov na cestičky, kde sa príroda predstavuje v celej svojej kráse, či už v podobe tichých zákutí lemovaných papraďami alebo belasých plies, na ktorých sa plavia zvedavé kačice.

Výnimočné prostredie vrchu Zobor a jeho okolia ponúka množstvo príležitostí na príjemnú prechádzku v prírode. Okrem niekoľkých turistických chodníkov, ktoré sem vedú, bola vytvorená aj turistická trasa zaistená oceľovým lanom pripevneným ku skale tzv. via ferrata. Na via ferrate Zobor sme našli ideálne miesto pre každého odvážneho turistu, ktorý by chcel vyskúšať niečo nové a zažiť malé dobrodružstvo na skalách. Vďaka relatívne nízkej náročnosti a kvalitnej kremencovej skale, ktorá má množstvo možností na lezenie (kam stupiť a čo uchopiť), je výbornou voľbou pre tých, ktorí by chceli s lezením začať a zažiť jedinečnú turistickú atrakciu. Je ľahko prístupná priamo z mesta a z parkoviska sa k nej dá dostať za približne 30 minút chôdze.

Desiaty najvyšší vrchol Vysokých Tatier a symbol slobody Slovákov, či národnej hrdosti, ktorý môžeme poznať aj z jeho vyobrazenia na eurominciach. To všetko a omnoho viac je Kriváň so svojou výškou 2 494 m. n. m. a charakteristickým zakrivením.

Časovo nenáročná turistika neďaleko Bratislavy na vrch v Malých Karpatoch k pár neobyčajným skalnatým útvarom – Jelenia hora napriek svojej nízkej nadmorskej výške 415 m. n. m. zaujme svojimi skalnatými útvarmi a pri správne zvolenej výstupovej trase môže byť sprevádzaná výhľadmi na neďaleký Plavecký hrad.